Wizz Air otvára v Brašove svoju desiatu základňu v Rumunsku. Maďarská nízkonákladová aerolinka tam od 17. decembra 2026 nasadí jeden Airbus A321neo a spustí štyri nové linky. Informáciu ako prvý priniesol poľský portál Pasażer, ktorý sa odvoláva na vyjadrenie Wizz Air z 12. augusta 2026.
Wizz Air v Rumunsku: desiata základňa v Brašove
Letisko Brašov-Ghimbav (GHV) leží v strede Rumunska a funguje len od roku 2023. Wizz Air je tam jediným väčším dopravcom s celoročnou pravidelnou prevádzkou a od otvorenia letiska cezeň prepravil vyše 800-tisíc cestujúcich. Nová základňa pridá k jedenástim súčasným linkám ďalšie štyri – do Barcelony, Madridu, Kišiňova a nemeckého Karlsruhe/Baden-Badenu. Začiatkom novembra pribudne Valencia a koncom októbra sa obnoví spojenie do Norimbergu. Z Brašova tak bude lietať pätnásť liniek.
Rumunsko je pre aerolinku dlhodobo kľúčovým trhom. Prevádzkuje tam 231 liniek zo 14 letísk do 83 destinácií v 26 krajinách a podľa vlastných údajov drží približne polovicu trhu. Do zimnej sezóny pribudlo aj tretie lietadlo v Temešvári, čím sa počet bázovaných strojov v krajine zvýšil na štyridsať. S novým lietadlom v Brašove ich bude zhruba 41.
Rumunsko rastie, kým inde Wizz Air cúva
Kontrast s inými trhmi je nápadný. Wizz Air v roku 2025 oznámil, čo sám nazval strategickým prehodnotením – ukončil spoločný podnik v Abú Zabí a sústredil sa na hlavné trhy strednej a východnej Európy. Dôvodom boli podľa aerolinky problémy s motormi v horúcom podnebí, opakované uzávery vzdušného priestoru a regulačné bariéry, ktoré na Blízkom východe znemožňovali ziskovosť ultra-nízkonákladového modelu. Z pôvodnej objednávky 47 diaľkových strojov Airbus A321XLR, určených práve pre linky z Abú Zabí, zostalo v pláne len 11 až 15 kusov. Zvyšok Wizz Air prekonvertoval na bežné A321neo pre krátke európske trasy. Podrobnejší prehľad zmien vo flotile Wizz Air priniesol sesterský portál Letisko24.
Aerolinka zároveň postupne zatvorila základňu vo Viedni, kde do marca 2026 ukončila prevádzku posledného bázovaného lietadla. Rakúsky trh mal podľa spoločnosti dlhodobo vyššie prevádzkové náklady, než dokázal priniesť späť v tržbách.
Namiesto toho Wizz Air otvára menšie základne priamo v regióne strednej a východnej Európy – vo Varšave-Modlíne, Tuzle, Podgorici či Jerevane, spravidla s dvoma lietadlami. Podobný vzorec vidno aj na Slovensku, kde si Wizz Air posilnil bratislavskú základňu novými linkami do Baku, Hurghady a Agadiru, hoci súčasne z Bratislavy zrušil menej vyťaženú linku do Mykonosu. Naznačuje to, že aerolinka kapacitu neruší plošne, ale prerozdeľuje ju – z okrajových a nákladných trhov smerom k jadru strednej a východnej Európy.
Podobný posun badať v regióne aj u konkurencie. Tureckú Pegasus posilnila akvizícia českých Smartwings, čo naznačuje, že aj ďalší nízkonákladoví hráči hľadajú rast skôr v konsolidácii doma než v expanzii na nové kontinenty.
Prečo na tom záleží
Desiata rumunská základňa ukazuje, kam sa Wizz Air posúva po neúspešnom pokuse o expanziu na Blízky východ. Aerolinka sa vracia k tomu, čo jej dlhodobo funguje – k domácemu regiónu strednej a východnej Európy, kde má vybudovanú sieť, slabšiu konkurenciu klasických dopravcov a nižšie náklady. Pre cestujúcich zo Slovenska to naznačuje, že rovnaká logika bude určovať ponuku spojení aj v nasledujúcich sezónach.
