Európska komisia predložila návrh reformy nariadenia o právach cestujúcich, teda nariadenia (ES) č. 261/2004, v marci 2013. Cieľom bolo spresniť pravidlá pre meškania, zrušené lety a odmietnutie nástupu na palubu a premietnuť do textu aj rozsudky Súdneho dvora EÚ. Na politickú dohodu si napokon musela počkať trinásť rokov – reforma práv cestujúcich sa stala jedným z najdlhšie blokovaných legislatívnych spisov v histórii Únie.
Nariadenie sa priamo týka aj slovenských cestujúcich. Platí na všetky lety odlietajúce z letísk v Európskej únii, teda aj z Bratislavy a Košíc, rovnako ako z Letiska Viedeň (VIE) či Letiska Praha (PRG), odkiaľ lieta veľká časť Slovákov. Vzťahuje sa tiež na lety smerujúce do EÚ, ak ich prevádzkuje európsky dopravca, napríklad Ryanair, Wizz Air, Lufthansa alebo Smartwings. Trinásťročný spor teda nebol len bruselskou politickou hrou, ale rozhodoval o právach, ktoré si cestujúci môžu uplatniť pri bežnom lete z domáceho letiska.
Trinásť rokov v slepej uličke
Prvé roky reformu blokoval spor, ktorý s právami cestujúcich takmer nesúvisel. Španielsko a Spojené kráľovstvo sa nevedeli zhodnúť, či sa má nariadenie vzťahovať aj na letisko v Gibraltári. Rada o návrhu rokovala už od októbra 2013, no pre tento spor sa spis roky nepohol. Rokovania sa naplno obnovili až v novembri 2019. Pandémia covidu-19 proces opäť spomalila, hoci si Komisia reformu ponechala medzi prioritami aj v pracovných programoch na roky 2022 a 2023. Zlom prišiel až koncom roka 2024, keď si Parlament zvolil nového spravodajcu pre tento spis, bulharského poslanca Andreya Novakova.
Ako sa reforma práv cestujúcich zasekla na hodinách
Rada dosiahla spoločnú pozíciu 5. júna 2025. Chcela zdvihnúť hranicu pre nárok na kompenzáciu pri meškaní zo súčasných troch hodín na štyri hodiny pri kratších letoch a až šesť hodín pri diaľkových. Výbor Európskeho parlamentu pre dopravu (TRAN) túto zmenu v októbri 2025 odmietol a označil ju za jednu zo svojich červených línií. Parlament trval na zachovaní trojhodinovej hranice a svoju pozíciu v druhom čítaní schválil 21. januára 2026. Rada ju však 24. marca 2026 zamietla, čím sa spis dostal do zmierovacieho konania – poslednej fázy, keď si zástupcovia oboch inštitúcií musia nájsť spoločný text priamo za rokovacím stolom. Zmierovací výbor k dohode dospel 15. júna 2026.
Výsledná dohoda je bližšie k pozícii Parlamentu než Rady, ako ukazuje porovnanie v tabuľke.
| Kritérium | Návrh Rady (2025) | Pozícia Parlamentu | Čo platí po dohode (2026) |
|---|---|---|---|
| Hranica meškania pre nárok na kompenzáciu | 4 hodiny pri kratších letoch, 6 hodín pri diaľkových | zachovať 3 hodiny | 3 hodiny – bez zmeny |
| Kompenzácia do 1 500 km | suma nezmenená, ale menej dostupná | 250 € | 250 € |
| Kompenzácia 1 500 – 3 500 km a lety v rámci EÚ | suma nezmenená, ale menej dostupná | 400 € | 400 € |
| Kompenzácia nad 3 500 km | suma nezmenená, ale menej dostupná | 600 € | 600 € |
Čo napokon zostalo v texte
Trojhodinová hranica pre nárok na kompenzáciu zostala zachovaná spolu so sumami 250, 400 a 600 eur podľa vzdialenosti letu. Rade sa teda nepodarilo presadiť to, o čo sa usilovala takmer rok. Európsky parlament dohodu s konečnou platnosťou potvrdil 7. júla 2026 pomerom hlasov 646 ku 12, Rada dala formálnu zelenú o týždeň neskôr, 13. júla 2026. Nariadenie nadobudne účinnosť 12 mesiacov a 20 dní po zverejnení v Úradnom vestníku EÚ, teda pravdepodobne v druhej polovici roka 2027.
Text tiež spresňuje, čo sa rozumie pod mimoriadnymi okolnosťami, ktoré môžu nárok na kompenzáciu zrušiť – kodifikuje judikatúru Súdneho dvora EÚ a zavádza zoznam udalostí, pri ktorých aerolinka kompenzáciu platiť nemusí, no dôkazné bremeno zostáva na nej. Presnejšie sú aj pravidlá, na čo majú cestujúci nárok počas čakania – od občerstvenia po bezplatné ubytovanie bez ohľadu na to, ako dlho sa naťahuje. Pribudlo právo na jednu príručnú batožinu zdarma, zákaz príplatku za sedenie rodiča s dieťaťom a zákaz takzvaného no-show, teda rušenia spiatočného letu pri nevyužití prvého úseku. Aerolinky budú musieť o nároku na kompenzáciu informovať elektronicky do 96 hodín od príletu a na žiadosť reagovať do 30 dní. Jednotlivé zmeny rozpisuje aj praktický prehľad toho, čo sa cestujúcim mení.
Aký to má praktický dosah, ukázalo napokon aj toto leto, keď grécky vzdušný priestor zaznamenal až o 63 % viac meškaní než rok predtým. Práve v takýchto sezónach sa ukáže, či prísnejšie lehoty a jasnejšia definícia mimoriadnych okolností cestujúcim reálne pomôžu rýchlejšie sa domôcť peňazí.
Čo to hovorí o sile cestujúcich voči aerolinkám
Priebeh rokovaní naznačuje, že rovnováha síl medzi cestujúcimi a aerolinkami sa v EÚ výrazne neposunula v prospech dopravcov, hoci sa o to Rada dlho usilovala. Parlament dokázal počas zmierovacieho konania ustáť tlak členských štátov, za ktorými stáli najmä záujmy národných leteckých spoločností usilujúcich sa znížiť počet nárokovateľných kompenzácií. Výsledok pôsobí ako signál, že revízia európskych spotrebiteľských pravidiel nemusí automaticky smerovať k ústupkom voči priemyslu, aj keď rokovania trvajú vyše desaťročia.
Prečo na tom záleží
Trinásťročný spor okolo nariadenia (ES) č. 261/2004 patrí k najdlhším legislatívnym procesom v histórii európskej spotrebiteľskej politiky a jeho výsledok môže byť vzorom pre ďalšie rokovania o právach cestujúcich, napríklad v železničnej či lodnej doprave. Fakt, že sa Rade nepodarilo presadiť predĺženie hranice na kompenzáciu, naznačuje, že aerolinky v Bruseli nemajú takú silu, akú by si predstavovali vlády niektorých členských štátov. Dohoda zároveň zaväzuje Európsku komisiu, aby posúdila, či pravidlá rozšíriť aj na dopravcov mimo EÚ – to je téma, ktorá sa môže vrátiť na stôl skôr, než sa nové nariadenie v roku 2027 vôbec stihne naplno uplatňovať.
