easyJet oznámil najrušnejší deň vo svojej histórii. Dopravca odbavil viac než 343 000 cestujúcich za deň na viac než 2 000 letoch. Svetová letecká doprava pritom v júli podľa údajov IATA vzrástla len o 0,2 percenta. Kontrast medzi týmito dvoma číslami hovorí o tom, kde dnes leží ťažisko svetového letectva.
Pre cestujúceho zo Slovenska má tento príbeh konkrétnu adresu. easyJet lieta z Letiska Viedeň (VIE) a jeho materská spoločnosť easyJet Europe má sídlo práve vo Viedni — vznikla tam ešte pred brexitom, aby si dopravca udržal európsku prevádzkovú licenciu. Rekord teda nepatrí vzdialenej firme, ale aerolinke, ktorú Slováci bežne stretávajú na odletovej tabuli.
Rekordný počet cestujúcich za deň
Podľa aeroTELEGRAPH, ktorý o rekorde informoval 2. septembra 2026, odbavil easyJet v jeden jediný deň viac než 2 000 letov. Len z britských letísk a na ne pritom prepravil vyše 196 000 ľudí na viac než 1 100 letoch. Rekord padol počas doteraz najväčšej letnej sezóny v histórii spoločnosti.
Vo Veľkej Británii aerolinka tento rok ponúka vyše 39 miliónov sedadiel, o pol milióna viac než vlani. V lete otvorila 53 nových liniek a britská flotila narástla o osem lietadiel rodiny Airbus A320.
Svet rastie sotva badateľne
Globálne dáta IATA za júl 2026 ukazujú úplne iný obraz. Svetová letecká doprava vzrástla medziročne len o 0,2 percenta, meraná ako výkony v osobokilometroch (RPK) — teda počet cestujúcich vynásobený preletenou vzdialenosťou.
Za takmer nulovým rastom stojí kríza na Blízkom východe, ktorá doľahla na veľké prestupné uzly v Perzskom zálive a na diaľkové linky. Obsadenosť blízkovýchodných dopravcov klesla na 80,9 percenta. Prepad sa síce zmierňuje — v júni ich doprava klesla o 13,9 percenta, v máji o 28,8 percenta, v kontexte iránskeho konfliktu, obmedzení letov a skoku cien paliva —, no stále ťahá svetový priemer nadol. Dôsledky tohto vývoja sme sledovali aj vtedy, keď európski dopravcovia obmedzovali lety do Dubaja.
Vysvetlenie je jednoduché: cez letiská tohto regiónu prechádzalo v roku 2025 približne 10 percent všetkých svetových medzinárodných osobokilometrov. Keď sa prevádzka na týchto uzloch naruší, prejaví sa to na trasách Európa–Ázia, Afrika–Ázia aj Amerika–Ázia. IATA zároveň uvádza, že doprava cez uzly v Zálive pokračuje v zotavovaní.
Európa naberá tempo, ktoré svetu chýba
Zatiaľ čo svetový priemer stagnuje, európski dopravcovia rástli. Ich celková doprava v júli stúpla o 2,1 percenta pri kapacite +2,3 percenta a obsadenosti 87,7 percenta — jednej z najvyšších zo všetkých regiónov. Na medzinárodných linkách bol rast ešte výraznejší: +3,1 percenta pri kapacite +3,2 percenta, obsadenosť 87,1 percenta, len 0,1 percentuálneho bodu pod úrovňou júla 2025.
Najvýraznejším javom je koridor Európa–Ázia, ktorý posilnil medziročne o 12,1 percenta a je tak najrýchlejšie rastúcim veľkým medzikontinentálnym spojením. Pozitívnu dynamiku si podľa IATA udržali aj latinskoamerickí a africkí dopravcovia. Rastúca prevádzka má však aj odvrátenú stranu — podobne ako pri meškaniach v gréckom vzdušnom priestore naznačuje, že preplnené letecké trasy a uzly v Európe budú musieť zvládať čoraz vyššiu záťaž.
easyJet za hranicami, na dosah zo Slovenska
Z Letiska Viedeň lieta easyJet celoročne do Milána-Linate a sezónne do Bazileja/Mulhouse, Bordeaux, Bristolu, Liverpoolu a Londýna-Gatwick. Kompletný prehľad spojení z viedenského letiska nájdete na sesterskom portáli Letisko24.sk. Rast, ktorý naznačuje júlová štatistika IATA, sa tak netýka len vzdialených trás cez Blízky východ — dotýka sa aj dopravcu, s ktorým sa Slováci stretávajú priamo za hranicami.
Zdroj: aeroTELEGRAPH, IATA, Air Journal.
Prečo na tom záleží
Rekordný deň easyJetu a takmer nulový svetový rast ukazujú, že letecká mapa sa prekresľuje. Kým Blízky východ sa zotavuje z krízy pomalšie, Európa a najmä spojenie s Áziou naberajú tempo. Pre cestujúceho zo Slovenska to podľa všetkého znamená stabilnejšiu ponuku spojení z letísk, ako je Viedeň, ale zároveň aj vyššiu záťaž na európsky vzdušný priestor, ktorá sa už prejavuje meškaniami.
