Krakovský terminál na Letisku Krakov-Balice (KRK) dostal 29. septembra 2026 základný kameň pod svoju najväčšiu prístavbu v histórii. Nová časť s označením T6 má byť hotová v prvej polovici roka 2029.
Pre cestujúcich zo severného a východného Slovenska nejde o vzdialenú tému. Z Popradu je na KRK necelých 140 kilometrov, zo Žiliny okolo 180 a z Košíc približne 260. Krakov tak dlhodobo funguje ako reálna alternatíva k Bratislave aj Viedni, najmä keď ponúka linku, ktorú z bratislavského ani košického letiska nenájdete.
Krakovský terminál dobehol vlastnú kapacitu
Súčasný terminál v Baliciach naposledy rozšírili v roku 2015 – vtedy ho naprojektovali na 8 miliónov cestujúcich ročne. Vlani cezeň prešlo 13,2 milióna ľudí, o 19,6 % viac než rok predtým, čo je historický rekord. Krakov sa tak preradil medzi veľké európske letiská s ročným ruchom 10 až 25 miliónov cestujúcich, ako ich eviduje asociácia ACI Europe.
Rast pokračuje aj tento rok, mesiac čo mesiac padajú rekordy. Podobne veľké rozšírenia inde v Európe sa pritom naťahujú na desaťročia – pripomeňme si aspoň tretiu vzletovú dráhu na Heathrow, ktorú schválili už v roku 2009. Aj skromnejšie obmedzenie kapacity pritom dokáže ochromiť celé letisko, ako sa ukázalo v talianskej Catanii, kde počet pristátí za hodinu spadol z dvanástich na štyri. Krakov preto ide od základného kameňa po odovzdanie novej časti terminálu za necelé tri roky.
Čo prinesie nový terminál T6
Investícia za 537,7 milióna zlotých bez DPH, teda približne 123 miliónov eur, pridá takmer 45-tisíc štvorcových metrov, 11 nových odletových brán, tri nové vežové prístavby s mostíkmi k lietadlám, 54 kabín pasovej kontroly a 20 samoobslužných e-brán. Stavia ju spoločnosť Mostostal Warszawa.
T6 je len prvou fázou. Do roku 2032 má pribudnúť aj východná prístavba na mieste dnešného dočasného terminálu a prestavba pôvodnej budovy. Po dokončení všetkých etáp má letisko podľa vlastných plánov zvládnuť 4 400 cestujúcich za hodinu na odletoch aj príletoch, teda 20 miliónov ročne pri štandarde IATA „Optimum“. Súbežne Krakov pripravuje aj novú vzletovú dráhu dlhú 2 800 metrov, na ktorú čaká environmentálne povolenie do konca tohto roka.
| Letisko | Cestujúci 2025 | Zmena r/r |
|---|---|---|
| Varšava-Chopin (WAW) | 24,1 mil. | +13 % |
| Krakov-Balice (KRK) | 13,2 mil. | +19,6 % |
| Gdansk (GDN) | 7,4 mil. | +10 % |
| Katovice (KTW) | 7,3 mil. | +14,3 % |
Kto v Krakove pridáva lietadlá a čo to znamená pre sever Slovenska
Rast ťahajú najmä nízkonákladové aerolinky. Ryanair má v Krakove svoju najväčšiu základňu v strednej Európe – v lete 2026 z nej odlietalo 15 lietadiel na 86 trás. Wizz Air prevádzkuje šesť lietadiel Airbus A321 a tento rok ponúkne o 29 % viac sedadiel než vlani. Poľské LOT rozširuje ponuku o vyše 40 % a z Krakova otvára aj nové linky do Ríma, Barcelony, Madridu a Gdanska.
Pre slovenského cestujúceho zo severu krajiny to znamená širšiu ponuku, než akú má doma. Krakov dnes lieta do 124 miest v 38 krajinách vrátane diaľkových spojení, napríklad do Rijadu. Medzi najlepšie prepojené letiská sveta sa Krakov zatiaľ nedostal, jeho význam v strednej Európe však rýchlo rastie – aj vďaka pasažierom, ktorí naň prichádzajú spoza slovenských hraníc. Vlastný investičný program letiska počíta s rastom aj v ďalšej dekáde.
Prečo na tom záleží
Krakov je pre cestujúcich zo severného a východného Slovenska bežnou súčasťou ponuky, hoci letenku kupujú na poľskom letisku. Nová stavba znamená, že tlak na odbavovacie haly a fronty, ktorý cestujúci pociťujú už dnes, by sa mal do roku 2029 postupne zmierniť. Nie však hneď – najbližšie roky sa bude stavať priamo popri prevádzke, takže kto na KRK lieta pravidelne, môže v najbližších sezónach počítať aj s dočasnými obmedzeniami spôsobenými stavebným ruchom pri termináli.
