Stačí jedno hlásenie z veže. Riadiaci letovej prevádzky zastaví vzlety, prilietajúce stroje pošle do vyčkávacieho okruhu a po pár minútach začne rozhodovať, ktoré z nich odkloní inam. Za posledný rok takto skončilo niekoľko večerov na veľkých európskych letiskách a otázka, ako ubrániť letiská pred dronmi, sa presunula z odborných konferencií do vládnych rozpočtov.
Slovenského cestujúceho sa to týka priamejšie, než sa zdá. Mníchov a Frankfurt patria k najčastejším prestupným bodom pri cestách z Viedne (VIE) aj Prahy (PRG) do sveta a obe letiská už s dronmi skúsenosť majú. Keď sa uzavrie prestupný uzol, nezmešká let len ten, kto na ňom práve sedí v hale. Padá celá reťaz nadväzných spojení.
Štyri hodiny a dvadsaťtisíc ľudí
Najviditeľnejší prípad prišiel 22. septembra 2025. Nad Letiskom Kodaň (CPH) sa objavilo niekoľko veľkých dronov a prevádzka stála približne štyri hodiny. Tridsaťjeden letov skončilo na náhradných letiskách, ďalšia zhruba stovka meškala alebo bola zrušená a dotklo sa to okolo 20 000 cestujúcich. Krátko nato prerušilo prevádzku aj Letisko Oslo (OSL).
O necelé dva týždne prišiel na rad Mníchov. Letisko zavreli 2. októbra večer, vtedy uviazlo 17 letov a takmer 3 000 cestujúcich. O dva dni sa to zopakovalo: 23 letov muselo pristáť inde, ďalších 58 bolo zrušených alebo meškalo a zasiahlo to približne 6 500 ľudí. Lufthansa vtedy hlásila 19 vlastných zrušených či odklonených letov vrátane troch diaľkových do Ázie. V novembri 2025 zastavilo prevádzku dvakrát v jeden večer aj bruselské Zaventem.
Ako sa dajú ubrániť letiská pred dronmi
Odpoveď „veď ho zostrelia“ v civilnom prostredí nefunguje. Nad letiskom sa pohybujú lietadlá s ľuďmi na palube a čokoľvek, čo padá z neba alebo vysiela silný signál, je ďalšie riziko. Rušičky, ktoré majú prerušiť spojenie medzi dronom a jeho operátorom, môžu zároveň zasiahnuť navigáciu a rádiovú komunikáciu okolitých strojov. Zachytiť dron sieťou sa dá, ale len na krátku vzdialenosť a v priestore, kde neletí nič iné.
Druhý problém je právny a organizačný. Detekcia a neutralizácia sú dve rôzne veci. Senzory a radary si letisko nasadiť môže, no zasiahnuť proti dronu smú spravidla len ozbrojené zložky, a to podľa pravidiel, ktoré sa štát od štátu líšia. Kým sa vyjasní, kto má konať, lietadlá už dávno krúžia. Práve preto sa väčšina letísk zatiaľ uchyľuje k najjednoduchšiemu riešeniu, teda k dočasnému uzavretiu vzdušného priestoru. Je bezpečné a je drahé.
Európska agentúra pre bezpečnosť letectva (EASA) vydala prvé usmernenia pre zvládanie dronových incidentov na letiskách už v roku 2021. Ich zmyslom bolo okrem iného to, aby každé hlásenie automaticky neviedlo k úplnému zastaveniu prevádzky. Agentúra teraz podľa všetkého pripravuje technické a regulačné štandardy pre protidronové systémy, teda pravidlá o tom, čo smie letisko nasadiť, s akým výkonom a v akom dosahu.
Čo Európa chystá do konca roka
Európska komisia zverejnila 11. februára 2026 akčný plán pre bezpečnosť dronov a ochranu pred nimi spolu s bielou knihou o dronoch. Členské štáty v ňom dostali za úlohu vybudovať kapacity na detekciu a koordinovanú reakciu. Súbežne beží iniciatíva European Drone Defence Initiative, ktorej prvé prevádzkové schopnosti sa očakávajú do konca roka 2026 a plná funkčnosť v roku 2027.
Najkonkrétnejšie je zatiaľ Nemecko. Osem letísk zaradených medzi kritickú infraštruktúru, teda Berlín, Frankfurt, Düsseldorf, Hamburg, Kolín/Bonn, Lipsko/Halle, Mníchov a Stuttgart, má byť do konca roka 2026 vybavených protidronovými systémami. Vo Frankfurte už takýto systém funguje.
Čo to znamená pre váš let
Uzavretie letiska pre dron je rozhodnutím orgánov riadenia letovej prevádzky, nie chybou dopravcu. V praxi sa preto spravidla posudzuje ako mimoriadna okolnosť, pri ktorej nariadenie EÚ 261/2004 finančnú kompenzáciu nepriznáva. Neznamená to však, že dopravca nemá povinnosti. Naďalej musí ponúknuť presmerovanie alebo vrátenie ceny letenky a postarať sa o vás počas čakania, teda zabezpečiť občerstvenie, komunikáciu a pri nočnom zdržaní aj ubytovanie. Kadiaľ presne vedie hranica medzi neodvrátiteľnou udalosťou a nárokom na peniaze, sme rozobrali v texte o tom, kedy mimoriadne okolnosti kompenzáciu rušia. Praktický prehľad, kedy vzniká nárok na náhradu za meškanie letu, nájdete na sesterskom Letisku24.
A ešte jedna vec, ktorú sa oplatí vedieť. Ak posádka počas priblíženia dostane informáciu o drone, pristátie preruší a ide na druhý okruh. Nie je to zlyhanie, ale štandardný bezpečnostný postup, rovnako ako odklon na iné letisko. Prevádzku veľkého letiska dokáže ochromiť aj štrajk, ako sa to stalo v Tel Avive. Dron má oproti nemu jednu nepríjemnú vlastnosť: neohlási sa dopredu.
Prečo na tom záleží
Letecká doprava je postavená na predvídateľnosti. Systém vie počítať s búrkou, s poruchou aj so štrajkom, lebo ich vie odhadnúť a rozložiť do letového poriadku. Dron túto logiku obchádza: prichádza bez varovania, stojí zlomok toho, čo spôsobí, a jediná istá obrana je dnes zastaviť prevádzku. Kým Európa nedostane do rúk nástroje, ktoré dokážu incident vyhodnotiť za minúty namiesto hodín, budú takéto večery patriť k rizikám cestovania. Najbližšie mesiace ukážu, či sa plány z februára premenia na zariadenia, ktoré na letiskách naozaj fungujú.
Zdroj: EASA, Európska komisia, nemecký zväz letísk, agentúrne správy.
