Plamene z motora nad Queenstownom neznamenali požiar

V sobotu 5. septembra 2026 popoludní odštartoval Boeing 737-800 spoločnosti Qantas z Letiska Queenstown (ZQN) na Novom Zélande smerom do Sydney. Krátko po vzlete sa objavili plamene z motora na ľavej strane, sprevádzané hlasnými ranami, ktoré svedkovia opísali ako výstrely.

Cestujúci Liam Aspinall neskôr pre austrálsku stanicu ABC News povedal, že to znelo ako výstrely a bolo to veľmi hlasné. Posádka nahlásila podozrenie na problém s motorom a namiesto pokračovania do Sydney odklonila let QF122 na najbližšie väčšie letisko, do Christchurch. Na palube bolo približne 160 ľudí a na letisku čakali z preventívnych dôvodov záchranné zložky.

Podľa vyjadrenia Qantasu bežali oba motory počas celého letu ďalej, motor sa nevypol ani nezlyhal a lietadlo pristálo bez problémov. Nikto sa nezranil, aerolinka cestujúcim ponúkla ubytovanie a pomoc s náhradnými letmi. Novozélandský úrad civilného letectva najprv uviedol ako príčinu nasatie vtáka, od tohto vysvetlenia však neskôr ustúpil a príčinu naďalej vyšetruje. (Zdroj: Simple Flying, ABC News)

Zábery plameňov vyzerajú dramaticky a video sa rýchlo rozšírilo po sociálnych sieťach. To, čo sa na ňom odohráva, má však meno a je to jav, s ktorým piloti aj konštruktéri motorov počítajú roky vopred.

Ako pumpáž kompresora spôsobuje plamene z motora

Prúdový motor funguje tak, že nasáva vzduch, stláča ho v sérii lopatkových kolies, ktorým sa hovorí kompresor, mieša ho s palivom a zapaľuje v spaľovacej komore. Aby to fungovalo plynulo, musí vzduch prúdiť jedným smerom a v presne definovanom pomere k otáčkam motora.

Ak sa tento pomer na zlomok sekundy naruší, napríklad keď do rýchlo sa točiaceho kompresora vojde príliš málo vzduchu, lopatky prestanú udržiavať plynulé prúdenie. Podobne stratí vztlak krídlo pri príliš veľkom uhle nábehu. Odborne sa tento jav volá pumpáž alebo zaškrtenie kompresora. Tlak, ktorý sa v tú chvíľu nahromadil v zadnej časti motora, sa na okamih vyrovná opačným smerom, teda dopredu a von z motora. S ním unikne aj horiaci plyn zo spaľovacej komory, a práve to je vidno ako plameň sprevádzaný hlasnou ranou. Bezpečnostný portál Skybrary opisuje pumpáž ako známu a dobre zdokumentovanú poruchu prúdenia v motore.

Prečo plameň nie je požiar

Kľúčový rozdiel je v tom, kde a čo horí. Pri požiari motora horí niečo, čo horieť nemá, napríklad unikajúci olej alebo poškodená elektroinštalácia, a plameň sa udržiava aj po znížení výkonu. Pri pumpáži horí presne to isté palivo, ktoré má motor spaľovať bežne. Spaľovanie sa len na okamih presunie na nesprávne miesto a vyšľahne von z motora namiesto toho, aby zostalo vo vnútri spaľovacej komory. Len čo sa prúdenie vzduchu obnoví, plameň zmizne rovnako rýchlo, ako sa objavil.

Najčastejšie príčiny pumpáže sú nasatie vtáka, poškodená alebo prasknutá lopatka kompresora, nános nečistôt či ľadu na lopatkách, alebo náhla zmena uhla nábehu vzduchu pri silnom bočnom vetre či prudkom manévri. Podobný scenár s poškodenou lopatkou riešila posádka aj na palube Ryanairu, keď prasknutá lopatka motora nad Solúnom zranila cestujúceho úlomkom. Je to pripomienka, že aj pravidelne kontrolovaná súčiastka môže výnimočne zlyhať.

Prečo posádka radšej pristane, aj keď motor stále beží

Po pumpáži posádka podľa presne stanoveného postupu zníži ťah motora, prípadne motor podľa kontrolného zoznamu vypne, a rozhodne sa vrátiť alebo odkloniť na najbližšie vhodné letisko. Nejde o improvizáciu, ale o nacvičený krok. V rovnakej kategórii je aj prerušené pristátie ako znak fungujúcej bezpečnosti, teda situácia, ktorú si cestujúci ľahko zamení za dramatický moment, hoci ide o vopred naplánovanú opatrnosť.

Dôležité je uvedomiť si, že let na jeden motor nie je núdzový stav v zmysle, že by lietadlo padalo. Je to certifikačná požiadavka. Každé dvojmotorové dopravné lietadlo musí byť schopné bezpečne vzlietnuť, vystúpať do cestovnej hladiny aj pristáť aj vtedy, keď jeden motor úplne vysadí. Pravidlá, ktoré to strážia, sa volajú ETOPS, čo je skratka pre predĺžený dolet dvojmotorových lietadiel. Určujú, ako ďaleko od najbližšieho použiteľného letiska smie lietadlo lietať tak, aby aj pri výpadku jedného motora stihlo bezpečne dolietať na náhradné letisko na tom druhom. Práve preto lietajú dvojmotorové lietadlá bez obáv aj cez oceán alebo púšť.

Ak teda motor po pumpáži beží ďalej, prečo posádka radšej pristane skôr? Odpoveď je jednoduchá. Motor, ktorý raz pumpáž zažil, potrebuje kontrolu na zemi. Nikto s istotou nevie, či sa jav nezopakuje silnejšie alebo či nezanechal skryté poškodenie. Bezpečnejšie je mať lietadlo na zemi a nechať motor skontrolovať, než pokračovať ďalej a dúfať.

Vzácnejšia a vážnejšia kategória: keď úlomky opustia motor

Pumpáž treba odlíšiť od takzvaného nekontrolovaného zlyhania motora. Pri ňom sa časti rotujúcich lopatiek prelomia cez plášť motora von. Kým pumpáž je nepríjemný, ale zvládnuteľný jav bez poškodenia okolia lietadla, únik úlomkov mimo motora je oveľa zriedkavejší a môže poškodiť krídlo, palivové nádrže alebo trup.

Práve preto musí každý nový typ motora pred certifikáciou prejsť testom, pri ktorom sa lopatka ventilátora za plných otáčok zámerne odtrhne. Skúška overí, že plášť motora úlomky udrží vo vnútri. Rovnakým certifikačným sitom prechádzajú aj pohonné jednotky, ktoré dnes menia európski dopravcovia, napríklad pri výmene motorov na celej flotile A320neo spoločnosti Austrian.

Pre cestujúceho v kabíne vyzerajú oba javy spočiatku podobne: rana, záblesk viditeľný cez okienko, možno zápach spálenín, a potom väčšinou ticho. Zvyčajne nasleduje hlásenie kapitána, že motor bol vypnutý alebo obmedzený z preventívnych dôvodov a že lietadlo pristane na najbližšom vhodnom letisku. Nad Queenstownom to dopadlo ešte miernejšie. Podľa Qantasu bežali oba motory ďalej a posádka len presunula pristátie na letisko o niekoľko stoviek kilometrov ďalej.