Udržateľné letecké palivo je zo 80 % použitý kuchynský olej

Európska agentúra pre bezpečnosť letectva (EASA) zverejnila 17. septembra výročnú technickú správu k nariadeniu ReFuelEU Aviation. Dodávatelia podľa nej dodali v roku 2025 na letiská v Únii 39,3 milióna ton leteckého paliva. Z toho 1,1 milióna ton, teda 2,8 percenta, tvorilo udržateľné letecké palivo — viac, než prikazovala prvá povinná kvóta vo výške dvoch percent.

Netýka sa to len veľkých západoeurópskych uzlov. Kvóta platí pre dodávateľov paliva na všetkých letiskách Únie vrátane Bratislavy, Košíc, Prahy aj Budapešti — a cestujúci ju platí už rok. Skupina Lufthansa, pod ktorú patria aj Austrian Airlines a Swiss, zaviedla od 1. januára 2025 príplatok za environmentálne náklady vo výške 1 až 72 eur. Platí sa pri odletoch z 27 štátov EÚ, Británie, Nórska a Švajčiarska a dopravca ho odôvodnil práve dvojpercentnou kvótou.

Šesťnásobok za jediný rok

Nábeh bol prudší, než sa čakalo. V roku 2024, teda pred zavedením kvóty, sa v EÚ dodalo 193-tisíc ton tohto paliva. O rok neskôr to bolo 1,1 milióna ton, takmer šesťnásobok. Zmenila sa aj dostupnosť: kým v roku 2024 ho dostalo 33 letísk, v roku 2025 už 121 letísk vo všetkých 27 členských štátoch. To je 79 percent všetkých letísk Únie.

Podľa prepočtov EASA znížilo použitie tohto paliva namiesto klasického kerozínu emisie skleníkových plynov na letiskách Únie o 3,77 milióna ton. Znie to ako veľa, no treba to čítať spolu s prvým číslom: udržateľné palivo stále tvorí necelé tri percentá všetkého, čo sa do lietadiel natankuje.

Odkiaľ sa udržateľné letecké palivo berie

Tu je údaj, ktorý sa v tlačových správach nezdôrazňuje. Osemdesiat percent objemu dodaného v Únii vzniklo z použitého kuchynského oleja — teda z odpadu z fritéz reštaurácií a prevádzok hromadného stravovania. Ide o najlacnejšiu a technicky najjednoduchšiu cestu, ako dnes takéto palivo vyrobiť.

Druhý údaj ten prvý dopĺňa. Hoci 86 percent paliva sa vyrobilo priamo v EÚ, pri 85 percentách dodaného objemu pochádzala vstupná surovina mimo Únie. Európa teda palivo rafinuje, ale odpadový olej naň z veľkej časti dováža. V tom je aj strop celého prístupu: použitého kuchynského oleja je na svete konečné množstvo a pribúda s počtom reštaurácií, nie s potrebami letectva.

Päť krajín, tri štvrtiny objemu

Rozloženie je nerovnomerné. Holandsko, Španielsko, Nemecko, Taliansko a Francúzsko odobrali spolu 0,8 milióna ton, čo je 74 percent všetkého udržateľného paliva v Únii. Samotné Holandsko s 0,32 milióna ton predstavuje 29 percent, teda takmer tretinu. Naznačuje to, že priemer za celú Úniu zakrýva veľké regionálne rozdiely — tam, kde stoja rafinérie a veľké uzly, je palivo k dispozícii v úplne iných objemoch než na menších letiskách.

Holandsko pritom pridáva cestujúcim aj druhú vrstvu nákladov: letecká daň tam od roku 2027 stúpa.

Skutočný test príde v roku 2030

Dve percentá boli rozcvička. Kvóta stúpa na šesť percent v roku 2030, na dvadsať percent v roku 2035 a na 70 percent v roku 2050. EASA uvádza, že výrobná kapacita v EÚ je zatiaľ na trajektórii, ktorá šesťpercentný cieľ v roku 2030 zvládne.

Horšie je na tom syntetické palivo — teda palivo vyrobené z vodíka a zachyteného oxidu uhličitého, ktoré má v nariadení vlastnú podkvótu a na odpadových olejoch nezávisí. Trh je podľa správy stále v ranom štádiu. V Únii vznikla prvá demonštračná prevádzka a približne 50 projektov čaká na konečné investičné rozhodnutie.

Pre cestujúceho z toho vyplýva jedno: položka za environmentálne náklady na letenke z Európy neklesne. Aerolinky sa medzitým snažia znížiť samotnú spotrebu, či už obnovou flotily, alebo detailmi, ako je fólia s mikroryhami na trupe a krídlach. Ceny leteniek pritom rastú aj z úplne iných dôvodov — šéf Ryanairu Michael O’Leary predpovedá na budúci rok dvojciferné zdraženie. A na najkratších trasách sa riešenie hľadá mimo letectva, v presune spojení na vlak.