Rozoberanie lietadiel bývalo osudom starých strojov na konci životnosti. Teraz sa v rozoberačkách ocitajú aj lietadlá staré len štyri až šesť rokov — typy, ktoré by mohli lietať ešte desaťročia.
Ide práve o typy, ktoré poznajú aj slovenskí cestujúci. Airbus A220, A320neo a Boeing 737 MAX tvoria chrbticu flotíl Ryanairu, Wizz Air aj Austrian Airlines, ktorá tento rok rozširuje svoju diaľkovú flotilu o ďalší Boeing 787-9. Práve preto nie je jedno, že mladé stroje z rovnakých rodín končia v šrote.
Prečo sa oplatí rozoberanie lietadiel starých šesť rokov
V roku 2025 rozobrali v Španielsku dva takmer šesťročné A321neo. V tom istom roku pribudol štvorročný A320neo spoločnosti Spirit Airlines vo Phoenixe a nezistený počet strojov po zaniknutej indickej aerolinke Go First. Tento rok nasledovali ďalšie dva šesťročné A320neo. Podľa aeroTELEGRAPH ide o nezvyčajne mladé lietadlá.
Vysvetlenie je zároveň jednoduché aj prekvapivé. Z jedného rozobratého A320neo vznikne približne 1400 žiadaných dielov. Keď sa spočíta hodnota motorov a všetkých jednotlivých komponentov, súčet je často vyšší, než čo by lietadlo za rovnaký čas zarobilo v prevádzke. Moderný motor je navyše mimoriadne žiadaný a dá sa dlho prenajímať, často roky a viacerým aerolinkám za sebou.
Investori kupujú Airbusy A220 aj celé flotily na rozobratie
2. septembra 2026 sa stalo známym, že investičná firma Turning Rock Partners spolu s obchodníkom s náhradnými dielmi Aer Fin kúpila tri Airbusy A220 s cieľom strednodobo ich rozobrať. Motory zostanú zachované a pôjdu do prenájmu, trupy sa rozoberú a diely sa predajú ako použitý náhradný materiál. Ktoré tri konkrétne kusy to sú, zatiaľ nie je známe.
O deväť dní neskôr, 11. septembra 2026, francúzska firma Tarmac Aerosave oznámila, že v najbližších mesiacoch rozoberie viac než desať lietadiel, medzi nimi aj A320neo a Boeing 737 MAX. Robí to v spolupráci s britským Aer Finom: Tarmac stroje rozoberá, Aer Fin diely predáva.
Najväčší európsky recyklátor lietadiel rastie
Tarmac Aerosave vznikla v roku 2007 a vlastnia ju Airbus, Safran a odpadový koncern Suez. Sídli vo francúzskom Tarbes, ďalšie prevádzky má v španielskom Terueli a v Toulouse-Francazal. S približne 300 odstavnými miestami je najväčším poskytovateľom skladovania a rozoberania lietadiel v Európe. Doteraz rozobrala zhruba 450 lietadiel a 255 motorov.
Firma sa teraz reorganizuje — vytvára samostatné tímy pre kabínu, podvozok a zoznamy náhradných dielov. Do roku 2026 investuje v rámci skupiny 14 miliónov eur, z toho 6,5 milióna do prevádzky v Tarbes. Cieľom je do piatich rokov zdvojnásobiť kapacitu rozoberania.
Súvislosť s nedostatkom motorov vo flotile Wizz Air
Súvislosť s nedostatkom motorov naznačuje, prečo je dnes rozoberanie mladých lietadiel také výhodné. Motory Pratt & Whitney GTF radu PW1100G majú dlhodobé problémy s kvalitou, ktoré držia na zemi desiatky lietadiel Wizz Air. V prvom štvrťroku finančného roka 2026, teda do 30. júna, ich bolo 38, dopravca počíta v priebehu roka s priemerom 30 až 35 a do konca finančného roka 2027 s poklesom na 20 až 25. Generálny riaditeľ Jozsef Váradi verí, že problém bude uzavretý do konca roka 2027.
Wizz Air má 164 lietadiel rodiny A320neo, teda takmer 70 % svojej 236-člennej flotily, a všetky poháňa práve motor PW1100G. Nedostatok motorov obmedzuje dostupnú kapacitu na trhu, čo naznačuje aj prehľad zimného letového poriadku 2026/27. Podobné prevádzkové problémy trápia aj iné aerolinky — napríklad airBaltic tento rok riešila finančné ťažkosti v americkom konkurznom konaní, hoci z iných dôvodov než nedostatok motorov.
Prečo na tom záleží
Pre bežného cestujúceho rozoberanie šesťročných lietadiel priamo nič nemení. Ukazuje však, ako veľmi je letecký priemysel dnes závislý od náhradných dielov a motorov. Kým výrobcovia nezvládajú dodávky nových lietadiel, staršie aj mladé kusy sa menia na zdroj súčiastok, ktoré držia zvyšok flotíl vo vzduchu. Nedostatok motorov PW1100G tak nepriamo ovplyvňuje aj to, koľko lietadiel majú aerolinky ako Wizz Air reálne k dispozícii na lietanie zo slovenských a okolitých letísk.
Zdroj: aeroTELEGRAPH
