Britská dátová spoločnosť OAG zverejnila svoj každoročný index Megahubs a po rokoch sa zmenilo poradie na čele. Najlepšie prepojené letiská sveta vedie prvýkrát Istanbul, ktorý zosadil Londýn-Heathrow. Prvé tri priečky pritom patria európskym uzlom.
Pre cestujúceho zo Slovenska je však zaujímavejšie, kto v tabuľke chýba. Letisko Viedeň (VIE), odkiaľ sa odtiaľto najčastejšie odlieta na diaľkové trasy, sa nedostalo ani do prvej päťdesiatky. Mníchov (MUC) klesol zo 17. na 23. miesto a Zürich (ZRH) je 45. Najlepšie prepojeným uzlom, ktorý máme reálne na dosah, tak zostáva Istanbul a Frankfurt.
Prečo sa najlepšie prepojené letiská nemerajú počtom cestujúcich
OAG vyberie najrušnejší deň roka — tentoraz nedeľu 2. augusta 2026 — a spočíta všetky možné prestupy na danom letisku. Medzi pristátím a nadväzujúcim odletom smie uplynúť najviac šesť hodín a aspoň jeden z oboch letov musí byť medzinárodný. Výsledný počet spojení sa potom vydelí počtom destinácií, do ktorých sa z letiska lieta.
Dôsledok je protiintuitívny: letisko si v rebríčku môže uškodiť tým, že pridá novú destináciu. Ak nová linka lieta dvakrát týždenne, počet možných prestupov zdvihne len málo, ale menovateľ zlomku narastie o jednotku. Index preto neodmeňuje šírku siete, ale jej hustotu.
| # | Letisko | Index | Možné prestupy | Destinácie |
|---|---|---|---|---|
| 1 | Istanbul (IST) | 265,4 | 89 456 | 337 |
| 2 | Londýn-Heathrow (LHR) | 246,2 | 55 888 | 227 |
| 3 | Amsterdam (AMS) | 242,7 | 68 189 | 281 |
| 4 | Kuala Lumpur (KUL) | 232,1 | 35 749 | 154 |
| 5 | Chicago O´Hare (ORD) | 232,1 | 71 497 | 308 |
| 6 | Soul-Inčchon (ICN) | 221,7 | 43 887 | 198 |
| 7 | Frankfurt (FRA) | 218,4 | 67 703 | 310 |
| 8 | Tokio-Haneda (HND) | 217,4 | 23 040 | 106 |
| 9 | Paríž-Charles de Gaulle (CDG) | 210,1 | 61 980 | 295 |
| 10 | Atlanta (ATL) | 190,7 | 49 782 | 261 |
Index prepojenosti OAG, meraný na najrušnejší deň roka 2. augusta 2026.
Frankfurt lieta takmer najďalej zo všetkých, aj tak spadol o tri priečky
Najlepšie to vidieť práve na Frankfurte. Ponúka 310 destinácií, viac než ktorékoľvek iné letisko sveta okrem Istanbulu, a 67 703 možných prestupov. Amsterdam má o 29 destinácií menej, no prestupov má takmer rovnako veľa (68 189) — a práve preto skončil tretí, kým Frankfurt klesol na siedme miesto. Rozdiel nie je v tom, kam sa dá z letiska letieť, ale ako často.
Ešte názornejšia je Atlanta. Je to najvyťaženejšie letisko sveta, no v prepojenosti je až desiate. Delta tam ovláda 80 % kapacity a jej sieť je prevažne vnútroštátna, takže na medzinárodné prestupy, ktoré index meria, zostáva podstatne menej materiálu. Chicago O´Hare so 71 497 prestupmi je preto v Amerike najlepšie prepojeným uzlom, hoci cez Atlantu prejde viac ľudí.
Istanbul rastie, Heathrow stráca dych
Istanbul má dnes 337 destinácií a index 265,4. Turkish Airlines tam drží 80 % kapacity, čo je najvyšší podiel jedného dopravcu v prvej desiatke; dopravca práve zavádza novú biznis triedu Crystal. Poskočil aj druhý istanbulský uzol Sabiha Gökçen, a to z 29. na 21. miesto, čím sa stal siedmym najprepojenejším letiskom Európy.
Heathrow stratilo prvenstvo bez toho, aby výrazne pochybilo: počet možných prestupov mu medziročne klesol o šesť percent, najmä pre obmedzenú kapacitu na Blízky východ. Frankfurt medzitým otvoril tretí terminál, no v zimnom poriadku stratí druhý denný let do New Yorku. Oboje ukazuje, že prepojenosť sa dá budovať aj strácať rýchlejšie než betón.
Viedeň v rebríčku nie je. Čo to pre nás znamená
Absencia Viedne neznamená, že sa odtiaľ prestupuje zle. Znamená, že Austrian Airlines stavia sieť inak než veľké uzly z tabuľky — na hustej sieti stredne veľkých miest strednej a východnej Európy, nie na desiatkach diaľkových liniek. Na väčšine trás z Viedne preto existuje menej alternatívnych prestupov v ten istý deň.
Praktický dôsledok je jednoduchý. Čím menej možných prestupov letisko ponúka, tým bolestivejšie je meškanie prvého letu, pretože najbližšia náhrada môže byť až na druhý deň. Oplatí sa preto vopred vedieť, čo vám patrí pri zmeškanom prestupe a kedy za náhradu zodpovedá dopravca.
Prečo na tom záleží
Rebríček prepojenosti je pohľad na to, kam sa presúva ťažisko európskeho letectva. Kým západoeurópske uzly narážajú na kapacitné stropy a škrtajú frekvencie, Istanbul pridáva a Turkish Airlines z neho robí najhustejší prestupový bod planéty. Pre cestujúceho zo strednej Európy to znamená, že cesta do Ázie či Afriky bude čoraz častejšie viesť na východ, nie cez Frankfurt alebo Amsterdam. A že pri výbere prestupu prestáva stačiť otázka, ako dlho čakám — rovnako dôležité je, koľko náhradných spojení letisko v ten deň vôbec má.
Zdroj: OAG Megahubs 2026, aeroTELEGRAPH

