Airbus A320neo rakúskej Austrian Airlines pri pristátí na letisku Londýn-Heathrow (LHR) v sobotu 19. septembra škrtol chvostovou časťou o dráhu. Stroj s registráciou OE-LZN práve dokončil let OS 333 z Viedne. Nikto z posádky ani cestujúcich sa nezranil, lietadlo však utrpelo citeľné poškodenie a päť dní po incidente stálo stále v Londýne.
Pre slovenských cestujúcich to nie je vzdialená správa. Letisko Viedeň (VIE) je pre väčšinu z nich najbližší veľký uzol a Austrian patrí medzi dopravcov, ktorými sa odtiaľto lieta najčastejšie. Rakúska aerolinka má pritom vo flotile iba šesť kusov A320neo — jeden z nich teraz chýba.
Austrian incident potvrdila a oznámila, že okolnosti vyšetruje. Na mieste pracovali jej technici spoločne s kolegami zo sesterskej švajčiarskej Swiss. Príčina zatiaľ nie je známa.
Prečo sa tailstrike nedá odbaviť leštením laku
Tailstrike je dotyk zadnej spodnej časti trupu s dráhou. Stáva sa pri vzlete, keď posádka zdvihne prednú časť lietadla prudšie alebo skôr, než má, aj pri pristátí, keď je vyrovnanie tesne nad dráhou príliš strmé alebo keď stroj po dosadnutí odskočí a pilot ho dorovnáva. Z kabíny to často vyzerá len ako o niečo tvrdšie pristátie.
Problém je v tom, čo sa nachádza hneď za miestom dotyku. Zadná tlaková prepážka uzatvára pretlakovanú časť trupu — je to stena, ktorá drží rozdiel medzi tlakom v kabíne a riedkym vzduchom vo výške. Ak dostane úder alebo trhlinu, poškodenie nemusí byť na povrchu vôbec vidieť. Práve preto sa lietadlo po tailstrike neodbaví vizuálnou obhliadkou, ale ide na podrobnú prehliadku konštrukcie. Podobne prísne sa pristupuje aj k nestabilizovanému priblíženiu, teda k situácii, ktorá tailstrike často predchádza.
Škrabanec, ktorý zabíjal o sedem a o dvadsaťdva rokov neskôr
Dôvod tejto opatrnosti je konkrétny a v dejinách letectva bolestivý. 2. júna 1978 odskočil Boeing 747 japonskej JAL pri pristátí v Osake a pri vyrovnávaní narazil chvostom do dráhy. Zadná tlaková prepážka praskla a dostala opravu, pri ktorej technici skrátili vystužujúci pás. Sedem rokov a tisíce letov neskôr, 12. augusta 1985, prepážka vo výške zhruba 7 300 metrov povolila. Unikajúci tlak vytrhol zvislú chvostovú plochu a prerušil všetky štyri hydraulické okruhy. Zahynulo 520 ľudí — dodnes ide o najtragickejšiu nehodu jedného lietadla v dejinách.
Druhý prípad je ešte názornejší v tom, ako dlho vie chyba čakať. Boeing 747 spoločnosti China Airlines sa 25. mája 2002 rozpadol vo vzduchu nad Taiwanským prielivom a zahynulo 225 ľudí. Vyšetrovanie našlo únavové trhliny v mieste, kde po tailstrike z roku 1980 technici priložili spevňujúci plech namiesto výmeny poškodenej časti. Medzi škrabancom a katastrofou uplynulo 22 rokov.
Moderné A320neo má inú konštrukciu než štyridsať rokov staré Boeingy 747 a predpisy aj kontroly sú dnes prísnejšie. Podstata sa však nezmenila: zle posúdený tailstrike patrí k tým máloktorým poškodeniam, ktoré vie lietadlo niesť roky bez toho, aby sa prejavili.
Austrian pozná opravu zadnej časti trupu až príliš dobre
A tu sa príbeh vracia do Viedne. V apríli 2024 sa vtedy úplne nový A320neo OE-LZQ na odbavovacej ploche viedenského letiska samovoľne rozbehol — pod podvozok nedali zakladacie kliny. Narazil do stožiara osvetlenia a do nástupného mosta a zadná časť trupu bola vážne poškodená. Oprava bola taká rozsiahla, že Airbus poslal do Viedne špecialistov z Francúzska a zadnú časť trupu prakticky prestavali. Lietadlo sa do vzduchu vrátilo 17. marca 2025, takmer rok po nehode.
Pokračovanie ukazuje, aká tenká je dnes rezerva. Pre celosvetový nedostatok motorov Pratt & Whitney pre rodinu neo si Austrian na dokončený OE-LZQ vzala motory z iného vlastného A320neo, OE-LZP. Ten preto stál odstavený vyše roka a do pravidelnej prevádzky sa vrátil až na jar 2026. Jedna nehoda na ploche tak dokázala vyradiť dve lietadlá zo šiestich. Nedostatok pohonných jednotiek je zároveň dôvod, prečo dnes končia aj mladé A320neo ako zdroj náhradných dielov.
Šesť lietadiel a plán, ktorý sa medzičasom zmenil
Austrian dnes prevádzkuje šesť A320neo. Päť z nich vrátane poškodeného OE-LZN poháňajú motory Pratt & Whitney PW1127G, šiesty stroj OE-LXF dostal ako prvý motory CFM LEAP. Práve päť lietadiel s motormi Pratt & Whitney má aerolinka postupne odovzdať švajčiarskej Edelweiss Air a nahradiť ich strojmi A320neo a A321neo s pohonom LEAP. Podrobne sme výmenu motorov v celej flotile A320neo rozoberali nedávno.
Ako dlho OE-LZN v Londýne zostane, závisí od toho, čo ukážu merania konštrukcie. Ak by pre výpadok lietadla padol niektorý let, čo cestujúcemu patrí pri zrušenom lete rozoberá sesterský portál Letisko24.
Zdroj: Austrian Wings, aeroTELEGRAPH.
Prečo na tom záleží
Tailstrike vyzerá ako drobnosť — sekundový dotyk, ktorý väčšina cestujúcich zaregistruje nanajvýš ako tvrdšie pristátie. Letecký priemysel ho pritom berie ako jedno z najzávažnejších poškodení práve preto, že jeho následky sa dokážu skryť na roky. Pre malé flotily, akou je rakúska šestica A320neo, má navyše každý takýto výpadok priamy dopad na letový poriadok: v čase, keď sa na náhradné motory aj diely čaká mesiace, sa lietadlo na pár týždňov jednoducho nepožičia.
