Otvorenie tretej dráhy na Letisku Londýn-Heathrow (LHR) sa posúva o štyri roky, najskôr na rok 2039. Podľa informácií, ktoré cez víkend priniesol denník The Telegraph a následne ich vo vlastnom vyjadrení potvrdilo aj samotné letisko, je pôvodne sľubovaný termín 2035 „nereálny“.
Pre slovenských cestujúcich to nie je okrajová správa. Priamu linku British Airways na Heathrow majú Praha aj Viedeň, kam okrem toho lieta na Heathrow aj Austrian Airlines. Priamo spája Heathrow s Budapešťou tiež British Airways. Bratislava priame spojenie na Heathrow nemá – lety Ryanairu z BTS do Londýna smerujú na letisko Stansted. Heathrow je tak pre cestujúcich zo strednej Európy predovšetkým prestupným uzlom, cez ktorý British Airways posiela spojenia ďalej do Severnej Ameriky a Ázie. O tom, ako fungujú prestupy na podobne veľkých letiskách, píše sesterský portál Letisko24 v návode na orientáciu pri prestupoch.
Tretia dráha Heathrow mala prísť v 2035, teraz ide o iný scenár
Ešte vlani v novembri, keď vláda formálne podporila 49-miliardový projekt (v librách, teda približne 57 miliárd eur), hovorila ministerka dopravy Heidi Alexander o „ambícii vidieť prvé vzlietnutie z novej dráhy v roku 2035″. Heathrow Airport Limited (HAL) však vo svojom vyjadrení pripomenul, že jeho „základným scenárom“ vždy bolo otvoriť dráhu do desiatich rokov od získania stavebného povolenia – a to plánuje získať až v roku 2029. Aritmetika teda smeruje k roku 2039, nie 2035.
Projekt navyše čelí aj politickému odporu. Nový premiér Andy Burnham sa k nemu zatiaľ nezaviazal, hoci ako bývalý starosta Manchestru bol voči rozširovaniu Heathrow kritický. Londýnsky starosta Sadiq Khan sa verejne postavil proti expanzii pre obavy z hluku, kvality ovzdušia a dopadov na klímu. Londýnske letiská tento rok trápili aj iné prevádzkové problémy – napríklad výpadok riadenia letovej prevádzky, ktorý ochromil viaceré letiská v hlavnom meste.
Dve dráhy, kým konkurencia má štyri až šesť
Menej známy je kontext, prečo Heathrow tretiu dráhu vôbec potrebuje. Letisko dnes funguje na približne 99 % kapacity len s dvomi dráhami, čo prakticky znamená, že počet pohybov lietadiel už roky nerastie. Konkurenčné európske uzly majú výrazne viac priestoru.
Nedostatok dráh sa premieta aj do toho, koľko aerolinky vôbec môžu z Heathrow lietať – väčšina termínov na vzlety a pristátia je už roky rozdelená medzi existujúcich prevádzkovateľov, predovšetkým alianciu oneworld okolo British Airways. Podobný, hoci inak spôsobený, kapacitný problém sme nedávno opisovali aj pri talianskej Catanii, kde počet pristátí za hodinu klesol na štvrtinu. Kvalitu prestupového uzla napokon spoluurčuje aj to, ako dobre je letisko prepojené s ďalšími linkami – v rebríčku najlepšie prepojených letísk sveta figurujú tri európske letiská.
Tridsať rokov od prvého súhlasu
Tretiu dráhu na Heathrow schválila britská vláda po prvý raz už v roku 2009. Projekt odvtedy niekoľkokrát zrušili aj obnovili. Ak sa naozaj otvorí v roku 2039, ako teraz naznačujú vládne zdroje aj samotné letisko, uplynie od prvého schválenia tri desaťročia.
Prečo na tom záleží
Heathrow nie je len londýnske letisko – je to hlavná brána, cez ktorú British Airways vozí cestujúcich zo strednej Európy ďalej za oceán. Kým Heathrow rieši politické spory o jednej dráhe naviac, uzly ako Frankfurt či Amsterdam-Schiphol už dnes majú dvoj- až trojnásobnú kapacitu a naďalej investujú do nových terminálov. Dlhodobo to znamená menej priestoru na rast pre spojenia cez Heathrow a tlak na ceny najvzácnejších letiskových termínov, ktorý napokon znášajú aj cestujúci.
