Mesto Brno a Jihomoravský kraj boli pripravené platiť až tri milióny eur ročne za to, aby z letiska Brno-Tuřany (BRQ) vzlietlo štyrikrát týždenne lietadlo do Frankfurtu. Keď 1. októbra uplynula lehota na podanie ponúk, neprišla ani jedna. Dotovaná linka Brno–Frankfurt sa odkladá, potvrdil kraj.
Pre slovenského čitateľa to nie je cudzia správa. Brno leží necelé dve hodiny autom od Bratislavy a tuřanské letisko je najbližšou alternatívou pre západné Slovensko hneď po Viedni. Ešte podstatnejšie je však to, čo tender odhalil o celom regióne: ani verejné peniaze dnes nestačia na to, aby stredoeurópske regionálne letisko získalo spojenie s veľkým európskym uzlom.
Peniaze boli. Problém bola ich forma
Obaja zadávatelia prisľúbili zhodne po 1,5 milióna eur ročne, dokopy teda maximálne tri milióny — v prepočte zhruba 75 miliónov českých korún. Zmluva mala platiť tri roky a prevádzka sa mala rozbehnúť na jar 2027. Peniaze prešli aj potrebným európskym schvaľovaním, takže na stole ležali reálne.
Kľúčová podmienka však bola inde. Maximálna kompenzácia bola stanovená na 15-tisíc eur za jednu rotáciu, teda za jeden okruh Frankfurt – Brno – Frankfurt. Ponuku nad túto hranicu mala komisia automaticky vyradiť. Pri štyroch rotáciách týždenne to je približne 208 letov tam a späť za rok. Vynásobené stropom vychádza 3,12 milióna eur — presne na hranici ročného rozpočtu.
Dopravca tak nemal ako vyrovnať sezónu. Stratový január nesmel dofinancovať z výnosného júna, lebo strop platil na každý jednotlivý let zvlášť. Zo zadávacej dokumentácie vyplýva, že najmenej jeden záujemca o tendri aktívne rokoval a v auguste žiadal práve túto zmenu: aby sa limit stanovil ako ročná suma namiesto stropu na rotáciu. Označil ju za zásadnú pre svoju účasť. Zadávatelia zvýšenie základného stropu odmietli, pripustili len rokovanie o palivových doložkách a reportingu a lehotu predĺžili z 29. septembra na 1. októbra. Ponuku napokon nepodal nikto.
Objednávka znela na sieťový produkt, nie na jeden let
Za tie peniaze si mesto a kraj neobjednali obyčajné spojenie z bodu A do bodu B. Dopravca mal nasadiť lietadlo s kapacitou najmenej 85 cestujúcich a vo Frankfurte zabezpečiť prestup aspoň do desiatich z pätnástich vymenovaných európskych destinácií — vrátane odbavenia cestujúceho aj batožiny až do cieľa a riešenia zmeškaných nadväzných spojov.
To je presne to, čo robí sieťový dopravca, a nie nízkonákladová aerolinka. Zároveň hranica 85 miest vylučuje najbežnejší regionálny turbovrtuľový typ ATR 72, ktorý sa v bežnej konfigurácii k tomuto číslu nedostane. Zostávajú menšie prúdové lietadlá, o ktoré je dnes v Európe núdza.
K tomu pribudli sankcie. Za neuskutočnenú rotáciu mimo prípadov vyššej moci počítal návrh zmluvy s pokutou 12-tisíc eur. Inými slovami: jeden neodlietaný okruh zmazal osemdesiat percent maximálnej platby za okruh odlietaný. Za nasadenie menšieho lietadla hrozili štyri tisíce eur a dokumentácia navyše obmedzovala réžiu aj prevádzkový zisk, ktorý si dopravca smel do kompenzácie započítať. Jeden zo záujemcov namietal aj to, že rokovať sa malo po česky alebo slovensky a rozhodujúce malo byť české znenie zmluvy — žiadal angličtinu ako univerzálny jazyk letectva, lebo preklady zvyšujú náklady na účasť v súťaži.
Tretí pokus, tretíkrát nikto
Brno a Jihomoravský kraj nenarazili prvýkrát. Po krachu dopravcu BMI Regional vo februári 2019 sa kraj pokúsil obnoviť dotovanú linku do Mníchova. Do súťaže v júni toho istého roka neprišla žiadna ponuka a bez záujemcu skončil aj ďalší pokus vo februári 2020.
Dotácia pritom sama osebe nie je zlý nástroj — susedné Slovinsko ňou dlhodobo kupuje spojenia do Ľubľany a práve otvorilo už desiatu výzvu, v ktorej platí aerolinkám za nové linky. Rozdiel je v tom, čo si objednávate. Slovinsko kupuje let. Brno chcelo kúpiť prestup do siete frankfurtského letiska, a to je podstatne drahší a rizikovejší produkt.
Ako sa bude postupovať ďalej, zatiaľ mesto ani kraj nerozhodli. Podľa Českého rozhlasu brnenský radný pre dopravu Petr Kratochvíl pripúšťa aj to, že by sa ďalšia súťaž vypísala na iný uzol — spomína sa Amsterdam alebo Varšava.
Bratislava má tú istú dieru v mape
Na oficiálnom zozname destinácií bratislavského letiska dnes nenájdete Frankfurt, Mníchov, Amsterdam, Paríž ani Zürich. Slovenský cestujúci, ktorý potrebuje prestúpiť do siete niektorého z veľkých západoeurópskych dopravcov, preto sadá do auta alebo autobusu a ide do Viedne. Rozhodovanie medzi oboma letiskami má svoje praktické stránky, ktoré rozoberá porovnanie Bratislavy a Viedne pri konkrétnom lete.
Brnenský tender bol v tomto zmysle test. Odpovedal na otázku, či sa dá chýbajúce napojenie na uzol dokúpiť z verejných peňazí. Doterajšia odpoveď znie, že v tejto podobe nie — a že blízkosť veľkého letiska zostáva pre regionálne letiská v strednej Európe skôr konkurenciou než príležitosťou. Vidieť to aj na krakovskom termináli, ktorý už dávno nestíha: rastú tie letiská, ktoré si cestujúci nájdu sami.
Prečo na tom záleží
Brnenský prípad ukazuje, že o osude regionálnych liniek v strednej Európe nerozhoduje len výška dotácie, ale jej nastavenie. Strop počítaný na jeden let, vysoké pokuty a limit na zisk sú z pohľadu úradu zodpovedné hospodárenie, z pohľadu dopravcu neprijateľné riziko. Kým sa verejní zadávatelia nenaučia pracovať so sezónnosťou a cenou paliva, budú podobné tendre končiť prázdnou obálkou — a cestujúci z Moravy aj zo západného Slovenska budú naďalej dochádzať do Viedne.
Zdroje: Zdopravy.cz, Český rozhlas Brno, Deník, zadávacia dokumentácia mesta Brna a Jihomoravského kraja.
