Let z Letiska Bratislava (BTS) do Londýna mešká štyri hodiny. Dopravca pošle e-mail, že nárok na kompenzáciu nevzniká, pretože išlo o mimoriadne okolnosti. Presne táto veta vyvoláva najviac sporov v celom nariadení EÚ 261/2004 o právach cestujúcich v leteckej doprave.
Podobné e-maily dostávajú každý týždeň aj cestujúci z Letiska Viedeň (VIE), Letiska Praha (PRG) či Letiska Košice (KSC), keď let s Ryanairom, Wizz Air alebo Austrian Airlines meškal pre počasie, techniku alebo štrajk. Rozdiel medzi skutočnou mimoriadnou okolnosťou a bežnou prevádzkovou poruchou pritom rozhoduje o výške kompenzácie pri zrušenom a zmeškanom lete, teda o sume od 250 do 600 eur.
Čo sú mimoriadne okolnosti podľa nariadenia
Nariadenie EÚ 261/2004 samotný pojem mimoriadna okolnosť nedefinuje. Iba v článku 5 ods. 3 uvádza, že dopravca nemusí platiť kompenzáciu, ak zrušenie alebo veľké meškanie letu spôsobili okolnosti, ktorým sa nedalo zabrániť ani prijatím všetkých primeraných opatrení. Presný výklad tejto vety si dlhé roky formoval Súdny dvor EÚ, prípad za prípadom.
Dopravca musí preukázať dve veci naraz. Po prvé, že udalosť skutočne stojí mimo jeho bežnej prevádzky a mimo jeho kontroly. Po druhé, že napriek tomu urobil všetko primerané, aby meškaniu alebo zrušeniu predišiel. Samotné odvolanie sa na búrku alebo poruchu bez tohto druhého dôkazu súdu spravidla nestačí.
Kedy súd mimoriadnu okolnosť uznal
Súdny dvor EÚ vo veci Pešková a Peška (C-315/15) rozhodol, že zrážka lietadla s vtákom je mimoriadna okolnosť, bez ohľadu na to, či spôsobila škodu na lietadle. Dôvodom je, že taká udalosť nesúvisí s riadením ani technikou lietadla a dopravca nad ňou nemá kontrolu.
Podobne vo veci Germanwings (C-501/17) súd uznal, že poškodenie pneumatiky cudzím predmetom na dráhe, napríklad skrutkou, je mimoriadna okolnosť. A vo veci McDonagh proti Ryanair (C-12/11), ktorá sa týkala uzavretia vzdušného priestoru pri erupcii islandskej sopky Eyjafjallajökull, súd potvrdil, že aj rozsiahle a dlhotrvajúce prírodné udalosti do tejto kategórie patria.
Kedy súd povedal nie
Presne opačne súd rozhodol pri technických poruchách. Vo veci Wallentin-Hermann (C-549/07) uviedol, že technický problém, ktorý vyjde najavo pri údržbe lietadla, je súčasťou bežnej prevádzky dopravcu, a teda nie je mimoriadnou okolnosťou. Vo veci van der Lans (C-257/14) súd túto líniu ešte spresnil: ani predčasná porucha súčiastky, ktorú výrobca ani dopravca nemohli predvídať, mimoriadnou okolnosťou nie je, pretože žiadny diel lietadla nevydrží večne.
Rovnako reštriktívne pristúpil súd k štrajkom vlastných zamestnancov. Vo veci Airhelp proti SAS (C-28/20) rozhodol, že štrajk pilotov vyhlásený odborovou organizáciou nie je mimoriadnou okolnosťou, pretože rokovania so zamestnancami patria k bežnému riadeniu podniku. Naopak, ak ide o štrajk mimo dopravcu, napríklad riadenia letovej prevádzky, výklad môže byť iný.
Rovnaký princíp platí aj mimo tabuľky. Ak dopravca odoprie nástup do lietadla pre prebookovanie, teda pri odopretí nástupu do lietadla, o mimoriadnu okolnosť nikdy nejde. Je to komerčné rozhodnutie dopravcu, nie vonkajšia udalosť.
Kompenzácia odpadá, starostlivosť nie
Najčastejšie nepochopenie sa týka práve tohto bodu. Aj keď mimoriadna okolnosť skutočne nastane a nárok na finančnú kompenzáciu podľa článku 7 zanikne, povinnosť starostlivosti podľa článku 9 zostáva v platnosti. Dopravca musí cestujúcim aj tak zabezpečiť jedlo a nápoje primerané dĺžke čakania, ubytovanie, ak je potrebné prenocovanie, a telefonické spojenie. Súd vo veci McDonagh výslovne potvrdil, že táto povinnosť nemá časový ani finančný strop, ani pri viac než týždeň trvajúcom uzavretí vzdušného priestoru. Presný prehľad nárokov a súm pri meškaní letu nájdu cestujúci na sesterskom portáli Letisko24.
Reforma, ktorá pojem konečne spresní
Definícia sa čoskoro presunie z judikatúry priamo do textu nariadenia. Rada EÚ a Európsky parlament dosiahli 15. júna 2026 politickú dohodu o revízii nariadenia 261/2004 a Rada ju 13. júla 2026 formálne schválila. Podľa tlačovej správy Rady nový text pojem mimoriadnych okolností spresňuje a po prvý raz doň vkladá ich zoznam, ktorý nie je vyčerpávajúci. Ak sa dopravca na mimoriadne okolnosti odvolá pri zamietnutí nároku, bude musieť cestujúcemu poskytnúť jasné a odôvodnené vysvetlenie. Prahy pre vznik nároku, teda meškanie v cieli nad tri hodiny alebo zrušenie letu menej než 14 dní pred odletom, aj sumy 250, 400 a 600 eur podľa dĺžky trate zostávajú v podstate zachované. Nové pravidlá však nadobudnú účinnosť až 12 mesiacov a 20 dní po zverejnení v Úradnom vestníku EÚ, takže zatiaľ platí doterajšia úprava a s ňou aj prehľad chystaných zmien v právach cestujúcich.
Prečo na tom záleží
Spor o mimoriadne okolnosti nie je právnická hračka. Je to miesto, kde sa denne váži, kto nesie ekonomické riziko lietania – dopravca, alebo cestujúci. Súdny dvor EÚ dlhodobo posúva výklad v prospech cestujúcich všade tam, kde ide o techniku a personál, ktoré má dopravca vo vlastných rukách, a v prospech dopravcov len pri udalostiach prichádzajúcich naozaj zvonka. Chystaná reforma tento vývoj čiastočne kodifikuje do písaného zoznamu, čo môže spory zredukovať, zároveň však otvára otázku, či zoznam obsiahne aj situácie, ktoré súd ešte neriešil. Pre cestujúceho z Bratislavy, Viedne či Košíc z toho vyplýva jedno: dôvod uvedený v e-maile od dopravcu nie je automaticky posledné slovo.
