easyJet ruší ďalších 700 000 sedadiel zo zimného letového poriadku 2026/2027. Príčinou nie je slabší záujem o lety, ale cena leteckého petroleja, ktorá sa od februára zhruba zdvojnásobila po vypuknutí konfliktu na Blízkom východe. Dopravca už v lete oznámil škrt 600 000 až 700 000 sedadiel, nový zásah ich počet zvyšuje na celkových približne 1,4 milióna.
Rovnaký účet za palivo dostávajú aj dopravcovia, od ktorých závisí Letisko Bratislava (BTS). Wizz Air už znížil kapacitu na obdobie júl až december o 5 % a ako dôvod uviedol výkyvy cien paliva a geopolitickú neistotu. easyJet navyše lieta aj z blízkych uzlov, kam Slováci bežne chodia – z Letiska Viedeň (VIE) a Letiska Praha (PRG) – takže drahšie palivo sa dotýka aj týchto trás, hoci konkrétne rušené linky z tejto oblasti zverejnené neboli.
easyJet ruší lety, aby ušetril na drahšom palive
Vysvetlenie je v tom, ako aerolinky kupujú palivo. Časť spotreby si dopravca zabezpečí vopred prostredníctvom hedgingu – dlhodobého kontraktu s vopred dohodnutou cenou, ktorý ho chráni pred výkyvmi trhu. Zvyšné palivo však musí dokúpiť za aktuálnu trhovú cenu. Keď táto cena vyletí nahor, každý ďalší let navyše sa tankuje tým drahším, nezabezpečeným palivom. Zrušiť let sa tak môže oplatiť viac než ho odletieť.
Presne to naznačuje generálny riaditeľ easyJetu Kenton Jarvis, ktorý pre denník Financial Times uviedol, že škrty dopravcovi pomôžu „znížiť spotrebu drahšieho paliva“ počas zimy. Aerolinka škrtá najmä v slabších obdobiach, kde je prebytok kapacity najväčší.
Čísla, ktoré to potvrdzujú
V treťom štvrťroku klesol zisk easyJetu pred zdanením z 286 miliónov libier na 85 miliónov libier. Náklady na palivo pritom stúpli o 105 miliónov libier – samotné palivo tak vysvetľuje viac než polovicu z celkového prepadu zisku o 201 miliónov libier. Škrty prichádzajú v roku, keď easyJet pôvodne plánoval rekordných 105 miliónov sedadiel.
Nie je jediný, kto takto reaguje na drahé palivo. Podobnou cestou ide aj pobaltský dopravca, ktorý škrtí flotilu zo 54 na 36 lietadiel. Dôsledky toho istého konfliktu vidno aj na trasách do Perzského zálivu, kde Finnair na zimu ruší let do Dubaja. To, ako sa napriek tomu niektorým dopravcom darí udržať rast, ukazujú septembrové prepravné čísla Wizz Air a Ryanairu.
Medzinárodné združenie leteckých dopravcov IATA varovalo, že aerolinky v roku 2026 minú na palivo o 100 miliárd dolárov viac než predtým. To nie je problém jednej firmy, ale celého odvetvia.
Kam zmizli celé základne easyJetu
Dopravca pritom už dávnejšie škrtá aj na úrovni celých letísk. Za posledných 20 mesiacov opustil alebo plánuje opustiť tieto, hoci väčšinu uvoľnenej kapacity presunul inam:
- Miláno Bergamo – od januára 2025
- Štokholm Arlanda – od novembra 2025
- Istanbul – od marca 2026
- Harstad/Narvik Evenes – od septembra 2026
- Oslo Gardermoen – od októbra 2026
- Leeds Bradford – plánovane od januára 2027
Hovorca easyJetu zdôraznil, že aktuálne zmeny predstavujú len malú časť letového programu a robia sa v predstihu. Týkajú sa typicky trás s viacerými dennými frekvenciami, kde cestujúci ľahko prejde na iný let v ten istý deň.
Prečo na tom záleží
Palivo je po mzdách najväčšou nákladovou položkou aerolinky, a keď jeho cena vyskočí, dopravcovia siahajú skôr po škrtaní kapacity než po plošnom zdražovaní leteniek. Je to menej viditeľný, ale rovnako účinný spôsob, ako si udržať ziskovosť. Problém je, že ak ceny paliva ostanú vysoké dlhšie, menej sedadiel na trhu sa skôr či neskôr prejaví aj na cenách a na redšej ponuke spojov na okrajových, menej frekventovaných trasách.
Zdroje: easyJet, Financial Times, Simple Flying, IATA
