Ryanair v stredu 7. októbra oznámil, že z Letiska Viedeň (VIE) stiahne štyri lietadlá a zruší dvanásť liniek. V tom istom zimnom letovom poriadku 2026/27 pridáva na Letisku Bratislava (BTS) štvrté bázované lietadlo a otvára linku do Varšavy – teda do mesta, ktoré z Viedne práve škrtá.
Obe letiská delí zhruba päťdesiat kilometrov. Ten istý trh sa preto nestráca, len sa posúva cez hranicu. A Ryanair to ani nezastiera: vo svojom viedenskom vyhlásení menuje Slovensko medzi krajinami, voči ktorým je Rakúsko podľa neho úplne nekonkurencieschopné. Vedľa neho uvádza ešte Švédsko, Maďarsko a Taliansko.
Ryanair, Viedeň a Bratislava: čo sa presne mení
Z pôvodných 19 vo Viedni bázovaných lietadiel zostane po tejto zime dvanásť. Aerolinka ruší spojenia z Viedne do Lanzarote, Kodane, Dubrovníka, Niša, Marseille, Salerna, Rigy, Sevilly, Tel Avivu a Varšavy. K tomu pridáva zrušenie letov do Londýna-Stansted z Klagenfurtu a Linzu. Zmena sa dotkne 80 pracovných miest. Zdroj: aeroTELEGRAPH, Heute.at, Reuters.
Dôvody Ryanair pomenúva tri a všetky sú nákladové: rakúska letecká daň 12 eur za odlietajúceho cestujúceho, poplatky za riadenie letovej prevádzky vyššie o 60 % než pred pandémiou a poplatky samotného viedenského letiska vyššie o 30 %. Šéf Ryanairu pre Rakúsko Andreas Gruber hovorí, že záväzok voči Viedni trvá, ale už nie v rovnakej intenzite ako doteraz. Ďalšie zníženie nevylučuje.
Michael O’Leary zároveň kritizuje rakúsku vládu, že nevie vysvetliť, na čo chce použiť ohlásených 30 miliónov eur pre letectvo. Ponuka pritom zostáva na stole: ak sa poplatky znížia, Ryanair je ochotný umiestniť vo Viedni až desať nových Boeingov 737 v hodnote miliardy dolárov a zvýšiť prepravu zhruba o 70 % na dvanásť miliónov cestujúcich ročne. Hrozba a ponuka v jednom vyhlásení sú pre aerolinku štandardný postup.
Praktickú stránku toho, o koľko rakúska daň a poplatky predražia odlet z Viedne, rozpisuje sesterský portál v porovnaní, o koľko rakúska daň predraží odlet z Viedne oproti Bratislave.
Čo Bratislava ponúkla a Viedeň nie
Podľa tlačovej správy Ryanairu z 26. mája 2026 pribudne na Letisku M. R. Štefánika od októbra 2026 štvrté bázované lietadlo Boeing 737. Aerolinka hovorí o investícii 400 miliónov amerických dolárov a o raste prepravy o 125 % na viac než 2,2 milióna cestujúcich ročne. Zimný letový poriadok má z Bratislavy priniesť 23 liniek, z toho štyri nové – Pafos, Tirana, Turín a Varšava. Do Varšavy pritom Ryanair lieta na letisko Modlin.
Dôvod aerolinka uvádza rovnako otvorene ako vo Viedni, len s opačným znamienkom: politiku slovenskej vlády a ministra dopravy Jozefa Ráža, neexistujúcu environmentálnu daň a znížené poplatky za riadenie letovej prevádzky. Slovensko sa podľa Ryanairu stalo v roku 2026 najrýchlejšie rastúcim leteckým trhom v Európe, v apríli s medziročným rastom prepravy o 170 %. Predseda predstavenstva bratislavského letiska Dušan Novota pripomína, že Ryanair rozšíril základňu v Bratislave za jediný rok o dve lietadlá.
Rozdiel v mierke je pritom veľký. Viedeň odbaví ročne rádovo desaťkrát viac cestujúcich než Bratislava, takže odchod štyroch lietadiel je pre ňu citeľný, ale podľa všetkého nie zlomový. Pre Bratislavu naznačuje štvrté lietadlo celkom iný rozmer prevádzky. Posúva ju medzi väčšie regionálne základne nízkonákladovej aerolinky.
Vzorec, ktorý sa opakuje
Viedeň nie je prvá. Ryanair tento rok zatvoril základňu v Berlíne a odchádza z Brém, v oboch prípadoch s rovnakou argumentáciou o vysokých nákladoch. Tlak na poplatky pritom rastie aj inde v regióne, keď Praha zdraží letiskový poplatok o 6 % a sadzbu za cestujúceho posúva na 723 korún.
Zároveň platí, že Ryanair nemá rast celkom vo vlastných rukách. Konkurencia mu dýcha na krk – Wizz Air pribral v septembri 24 % cestujúcich, Ryanair len štyri percentá. A tempo, akým vie základne dopĺňať, závisí od dodávok lietadiel, pričom Boeingu 737 MAX 10 pre Ryanair stále chýba posledné schválenie.
Prečo na tom záleží
Ryanair dlhodobo tvrdí, že kapacitu neriadi podľa geografie, ale podľa nákladov na sedadlo. Dvojica Viedeň a Bratislava je zatiaľ najčitateľnejším dôkazom tohto prístupu v strednej Európe: rovnaký dopyt, rovnakí cestujúci, len iný štát a iná sadzba. Pre cestujúceho z regiónu z toho vyplýva, že ponuka liniek sa môže meniť rýchlejšie, než bývalo zvykom, a nie podľa toho, ktoré letisko je bližšie. Ak sa vzorec zopakuje aj pri ďalších európskych letiskách, nízkonákladová prevádzka sa bude ďalej sťahovať do krajín s najnižšími štátnymi poplatkami – bez ohľadu na to, aký veľký trh opúšťa.
