Let OS333 z Viedne do Londýna sa 19. septembra skončil inak, než mal. Pri pristátí na letisku Londýn-Heathrow (LHR) sa zadná časť trupu Airbusu A320neo dotkla dráhy. Odborne sa tomu hovorí tailstrike, teda škrtnutie chvostom. Nikto sa nezranil, spiatočný let však aerolinka zrušila a Austrian A320neo zostal stáť v Londýne. Príčinu zatiaľ nikto neobjasnil.
Pre cestujúcich zo Slovenska to nie je vzdialená historka. Letisko Viedeň (VIE) je pre väčšinu z nás najbližší veľký uzol a Austrian Airlines dopravca, ktorým sa odtiaľto lieta do desiatok európskych miest aj na prípoje ďalej do sveta. Každé lietadlo, ktoré tejto aerolinke vypadne z plánu, sa skôr či neskôr prejaví na konkrétnych letoch z Viedne.
Oprava sa robí dvakrát. Najprv na stojisku, potom v hangári
Dvadsať dní po incidente stál stroj s registráciou OE-LZN stále na Heathrow. Austrian Airlines to potvrdila s vysvetlením, že na mieste prebieha oprava, ktorú predpísal výrobca Airbus. Až po nej sa lietadlo bude môcť presunúť do vhodného údržbového podniku. Kde sa urobí finálna oprava, aerolinka vtedy ešte nemala rozhodnuté.
Tu je tá časť, ktorá je proti intuícii. Laik čaká, že poškodené lietadlo jednoducho preletí prázdne do domovského hangára a opraví sa doma. Nejde to. Zadná časť trupu je súčasťou pretlakovej kabíny a podľa všetkého aj po zdanlivo povrchovom škrtnutí musí konštrukcia dostať samostatné posúdenie a dočasnú opravu, než ju niekto vyhlási za spôsobilú čo i len na jeden jediný let. Prelet potom prebieha bez cestujúcich a s pilotmi, ktorí sú naň osobitne vyškolení.
Rozsah škody pritom býva od odretého náteru až po trhlinu v poťahu, a práve preto sa nedá odhadnúť od oka. Lietadlo tak tri týždne blokuje stojisko na jednom z najvyťaženejších letísk Európy. A nie je to prvý raz, čo zdanlivo malá vec spustí veľký proces: nedávno stačil jeden zabudnutý nástroj na to, aby sa rozbehli kontroly chvostovej plochy na A330neo po celom svete.
Austrian A320neo: sedem kusov, tri dlhé odstávky
Austrian Airlines mala začiatkom októbra sedem Airbusov A320neo. OE-LZN je z nich historicky prvý, prevzala ho pred štyrmi rokmi. A nie je jediný, ktorý strávil dlhý čas mimo prevádzky.
Stroj OE-LZP stál celý rok vo Viedni, pretože chýbali náhradné motory. OE-LZQ bol mimo prevádzky takmer rok po kolízii s nástupným mostíkom. Tri zo siedmich najnovších lietadiel vo flotile teda majú za sebou odstávku, akú by človek čakal skôr u tridsaťročného veterána než u stroja, ktorý sa predáva ako najspoľahlivejší kus v hangári.
Dôvod je prozaický. Pri novom type býva sieť náhradných dielov a certifikovaných opravovní ešte tenká a pri moderných motoroch sa k tomu pridáva globálny nedostatok kapacít na ich opravu. Ako rýchlo sa taká situácia zacyklí, sme opisovali na príklade, keď jeden pokazený motor zablokoval celý jumbo.
Jedno lietadlo, celý reťazec letov
Úzkotrupé lietadlo v sieti, akou je tá viedenská, zvládne denne tri až päť rotácií. Keď vypadne, aerolinka ho musí niečím nahradiť: presunom iného stroja, prenájmom lietadla aj s posádkou alebo zrušením letu. Pri jednom lietadle to býva zvládnuteľné, pri troch naraz už nie.
Práve preto sa dopravcovia pri plánovaní flotily nepozerajú len na počet lietadiel v zozname, ale na to, koľko z nich je reálne k dispozícii. Rovnakú matematiku teraz rieši aj airBaltic, ktorý škrtá flotilu na 36 lietadiel.
Pre cestujúceho sa to prejaví až vo chvíli, keď mu zrušia alebo presunú let, ktorého lietadlo sa jednoducho nemá odkiaľ vziať. Sesterský portál Letisko24 vysvetľuje, kedy máte nárok na náhradu, ak problém spôsobila predchádzajúca rotácia.
Prečo na tom záleží
Nové lietadlo sa predáva ako záruka spoľahlivosti, no v prvých rokoch prevádzky je zraniteľnejšie než starý typ. Chýbajú náhradné diely, chýbajú voľné opravovne a každá oprava sa rieši individuálne s výrobcom. Pre stredne veľkého dopravcu, akým je Austrian Airlines, znamená jedno dlhodobo odstavené lietadlo citeľnú dieru v pláne. A pre cestujúceho to znamená, že dôvod zrušeného letu nemusí byť ani počasie, ani štrajk, ale jeden škrtnutý chvost na letisku o tisíc kilometrov ďalej.
Zdroj: aeroTELEGRAPH, The Aviation Herald.
