Letisko Praha (PRG) zmenšilo projekt plánovaného Skywalku v Prahe – asi 550 metrov dlhej spojovacej chodby, ktorá má prepojiť nové parkovacie domy s Terminálom 2. Z pôvodne rozsiahleho komplexu s obchodmi, kanceláriami aj hotelom tak má zostať prevažne holá chodba.
Pre časť slovenských cestujúcich je Praha reálnym odletovým letiskom. Kto odtiaľ lieta v rámci schengenského priestoru – teda bez pasovej kontroly medzi krajinami –, prechádza práve Terminálom 2, ktorého okolia sa zmena projektu priamo týka. Terminál 1 naproti tomu odbavuje lety mimo schengenského priestoru.
Zostane len holá chodba bez obchodov a hotela
Pôvodný návrh Skywalku bol oveľa širší. Okrem obchodov a gastronómie počítal s kanceláriami, školiacimi a rokovacími priestormi, zdravotníckym zariadením a hotelom. Na oboch koncoch mali stáť väčšie reštaurácie, jedna s vonkajšou vyhliadkovou terasou. Pre túto podobu už vznikla dokumentácia pre stavebné povolenie.
Letisko projekt následne upravilo v rámci znižovania investičných nákladov. Vyplýva to zo zadávacej dokumentácie novej zákazky na prípravu upravenej podoby objektu – teda z dokumentu, ktorým si letisko objednáva prepracovanie projektu, pre ktorý povolenie už existovalo.
Prečo zo Skywalku v Prahe zmizla práve komercia
Letisko podľa všetkého neobmedzilo kapacitu, ale komerčné plochy. Z projektu vypadli práve obchody, reštaurácie, hotel a zdravotnícke zariadenie – teda plochy, ktoré na veľkých letiskách patria medzi najvýnosnejšie zdroje príjmov. Zdá sa, že úspora na samotnej stavbe sa čiastočne vykupuje nákladmi na druhé projektovanie toho istého objektu, keďže pre pôvodnú, väčšiu verziu dokumentácia pre stavebné povolenie už existovala.
Skywalk je len časť väčšej premeny
Skywalk je súčasťou širšej premeny priestoru pred terminálmi a rozsiahlej modernizácie letiska. Najväčšou časťou má byť rozšírenie Terminálu 2, ktorého kapacita sa v špičkách blíži k hranici možností. Letisko pripravuje nový prst D – predĺženú časť terminálu s nástupnými bránami pozdĺž nej – a rekonštrukciu prsta C aj nadväzujúcich priestorov. Podobne ako pripomína text o tom, že o kapacite letiska dnes nerozhoduje dráha, ale terminál a pás na batožinu, aj v Prahe je limitujúcim faktorom práve odbavovacia budova. Po rozšírení by mala celková kapacita letiska stúpnuť na 21,2 milióna cestujúcich ročne.
Rastúci záujem o lety z Prahy ukazuje aj nová diaľková linka z Prahy do Vietnamu s medzipristátím v Almaty, ktorá rozširuje sieť mimo Európy. Letisko tento rok vypísalo súťaž na novú estakádu – vyvýšenú cestnú komunikáciu, ktorá má byť dokončená v roku 2031 a odviesť automobilovú dopravu mimo hlavné pešie trasy. Do rovnakého územia má ústiť aj pripravovaná železničná stanica na trati z Prahy do Kladna, ktorú s Terminálom 1 prepojí nový podchod. Súčasťou plánov sú aj nové parkovacie kapacity a ďalšie úpravy verejného priestoru.
Zdroj: Zdopravy.cz.
Prečo na tom záleží
Rozhodnutie obmedziť komerčné plochy namiesto odbavovacej kapacity naznačuje, kam sa pri veľkých letiskových investíciách posúva priorita – plynulosť odbavenia ide pred doplnkovými príjmami z obchodov či hotela. S podobným tlakom na kapacitu bojujú aj iné veľké európske uzlové letiská, napríklad na preplnenom Heathrowe bojujú o sloty desiatky aeroliniek. Ak sa tlak na investičné náklady pri rozsiahlych modernizáciách nezmierni, podobné škrty v komerčných plochách môžu nasledovať aj pri ďalších častiach pražského projektu alebo na iných letiskách, ktoré riešia rovnaký kompromis medzi výstavbou a prevádzkou.
