Na hraničnej kontrole vo Frankfurte sa v júli čakalo v priemere dve hodiny. O rok skôr to bola hodina. V Mníchove stúpol priemer z 31 na 60 minút, v Amsterdame sa najdlhšie namerané čakanie predĺžilo z 80 na 120 minút. Údaje pochádzajú z meraní spoločnosti Qsensor, ktoré citoval denník Financial Times. Za zmenou stojí systém EES — nový európsky register vstupov a výstupov, ktorý na vonkajších hraniciach schengenu nahradil pečiatku v pase.
Slovenských cestujúcich sa registrácia netýka. Občania Európskej únie do systému nevstupujú a majú ísť oddeleným priechodom. Pocítia ho však aj tak, pretože na letiskách v Bratislave, Viedni, Budapešti aj Košiciach zdieľajú tú istú halu s cestujúcimi z tretích krajín. Letisko Košice (KSC) preto pri letoch mimo schengenu odporúča prísť tri hodiny pred odletom.
Čo systém EES vlastne robí
Skratka EES znamená Entry/Exit System, teda systém vstupu a výstupu. Ručné pečiatkovanie pasov nahradil digitálnym záznamom. Pri prvom prechode hranice úradník načíta cestovný doklad, odfotí tvár a odoberie odtlačky prstov. Pri každom ďalšom prechode systém už len porovná biometriu s existujúcim záznamom a doplní dátum a miesto.
Týka sa výhradne štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí prichádzajú na krátkodobý pobyt v rozsahu 90 dní počas 180 dní — vízovo povinných aj bezvízových. Tento limit im systém odteraz počíta sám, bez ručného sčítavania pečiatok. Do registra nevstupujú občania EÚ, Islandu, Nórska, Lichtenštajnska a Švajčiarska ani držitelia povolenia na pobyt či dlhodobého víza v niektorom zo schengenských štátov. Letisko Praha (PRG) medzi ďalšími výnimkami uvádza členov posádok, cestujúcich so zníženou pohyblivosťou, deti do dvanástich rokov a držiteľov nebiometrických pasov.
Prečo sa rady natiahli
Nábeh bol postupný. Registrácia sa začala 12. októbra 2025 a členské štáty mali šesť mesiacov na to, aby podiel evidovaných cestujúcich krok za krokom zvyšovali. Európska komisia vyhlásila systém za plne funkčný 10. apríla 2026. Tým sa skončila aj možnosť dočasne ho pri preplnených halách vypnúť.
Že to nepôjde hladko, letiská a dopravcovia avizovali vopred. Vo februári 2026, keď bola povinná registrácia ešte len na úrovni 35 percent cestujúcich z tretích krajín, poslali združenia ACI Europe, Airlines for Europe a IATA spoločný list Európskej komisii. Hlásili čakanie do dvoch hodín a varovali, že v letnej špičke môže presiahnuť štyri. Pomenovali tri príčiny: chronický nedostatok príslušníkov hraničnej polície, nedoriešené technické problémy pri automatizovaných bránach a veľmi nízke využívanie predregistračnej aplikácie, ktorú pripravil Frontex.
„Medzi tým, ako inštitúcie EÚ vnímajú fungovanie systému, a realitou je úplný nesúlad,“ napísali vtedy šéfovia troch združení. Letné merania im dali za pravdu.
Čakanie na hraničnej kontrole podľa meraní spoločnosti Qsensor, ktoré citoval Financial Times.
Ako to vyzerá na letiskách v regióne
Letisko Bratislava (BTS) upozorňovalo na zdržania už na jar. Koncom marca 2026 uviedlo, že hraničná kontrola na letiskách v EÚ trvá aj viac ako dve hodiny, a prisľúbilo inštaláciu ďalšieho odbavovacieho pultu pre políciu. Zároveň pripomenulo dôležitý detail: samotnú kontrolu nerobia zamestnanci letiska, ale Oddelenie hraničnej kontroly Policajného zboru. Generálny riaditeľ Dušan Novota vtedy žiadal cestujúcich, aby si vyhradili dostatočný čas „aj pred odletom“, nielen pri prílete.
Letisko Viedeň (VIE) spustilo EES hneď 12. októbra 2025 a vyčlenilo preň samostatné priechody. Cestujúci z tretích krajín tvoria asi desatinu jeho prevádzky, teda zhruba tri až tri a pol milióna ľudí ročne. Kto má viac ako dvanásť rokov a biometrický pas, môže sa zaregistrovať sám pri samoobslužnom termináli. Viedeň pritom súbežne rieši aj zmenu v pozemnom handlingu, ktorá sa dotkne stoviek zamestnancov.
Košice zaviedli systém 21. októbra 2025 a rozšírili prevádzkové hodiny odbavovacieho a bezpečnostného úseku. Letisko Budapešť (BUD) začalo registrovať 18. novembra 2025. Letiská na tlak reagujú aj stavebne — susedné Katovice rozširujú príletový terminál o polovicu. Ako sa na dlhšiu kontrolu pripraviť v deň odletu, rozoberá sesterský portál Letisko24 v texte o predĺžených radoch na hraniciach a rezerve pred odletom.
Jedna vec pritom stojí za zdôraznenie. Ak pre rad na hraničnej kontrole zmeškáte let, dopravca za to nezodpovedá a nárok na kompenzáciu podľa nariadenia EÚ 261 vám nevzniká — nejde o zrušenie ani meškanie z jeho strany. Pravidlá o tom, kedy mimoriadne okolnosti nárok na kompenzáciu rušia, sa na tento prípad vôbec nevzťahujú.
Druhá polovica reformy zatiaľ mešká
EES mal byť len prvým krokom. Nadviazať naň má ETIAS, cestovné povolenie pre občanov tretích krajín, ktorí do Európy smú pricestovať bez víza. Jeho spustenie sa však odsúva. Oficiálna európska stránka o cestovaní do EÚ v lete 2026 stiahla pôvodne avizovaný termín — posledný štvrťrok 2026 — a dnes uvádza len to, že systém nie je v prevádzke a žiadosti sa nezbierajú. Nový dátum zatiaľ potvrdený nebol a hovorí sa o roku 2027. Plánovaný poplatok je dvadsať eur. Občanov Slovenska a ostatných členských štátov sa ETIAS týkať nebude.
Európa tak má momentálne zavedenú tú náročnejšiu polovicu reformy — biometrickú evidenciu na hranici — bez tej, ktorá jej mala prácu uľahčiť. ETIAS má totiž časť previerky presunúť pred cestu, teda preč z letiskovej haly. Kým nefunguje, celá záťaž ostáva na priehradke.
Prečo na tom záleží
Hranica prestala byť pečiatkou a stala sa databázou. Je to najväčšia zmena v schengenskom cestovaní za dve desaťročia a jej cena sa zatiaľ platí v čase strávenom v rade. Odvetvie pritom neprotestuje proti samotnému systému, ale proti tomu, že sa spustil rýchlejšie, než sa stihli doplniť ľudia a technika. Pre cestujúceho z Bratislavy, Viedne či Košíc z toho vyplýva jednoduché pravidlo: pri letoch mimo schengenu sa rezerva už neráta na minúty. A kým sa nespustí ETIAS, lepšie to samo od seba nebude.
Zdroje: Európska komisia, ACI Europe, Letisko Bratislava, Letisko Viedeň, Letisko Praha, Financial Times.
