Keď sa v lete 2026 narušil let, väčšinu práce okolo náhradnej dopravy odviedli cestujúci sami. Podľa prieskumu spoločnosti CMAC Group medzi 1 250 cestujúcimi v Európe si nadväznú pozemnú dopravu po zrušení, veľkom meškaní alebo odklone letu zariadilo samo až 57 % z tých, ktorí ju potrebovali.
Pre slovenského cestujúceho to nie je len cudzia štatistika. Nariadenie EÚ č. 261/2004 o právach cestujúcich v leteckej doprave platí na všetky lety odlietajúce z letiska v Európskej únii, teda aj z Bratislavy, Košíc, Viedne či Prahy, a tiež na lety smerujúce do EÚ, ak ich vykonáva dopravca so sídlom v únii. Ide teda o pravidlá, ktoré sa môžu týkať každého, kto si kúpi letenku z týchto letísk.
Náhradná doprava v číslach
Z cestujúcich, ktorí nadväznú dopravu potrebovali, až 96 % hlásilo pri jej zabezpečovaní aspoň jeden problém. Najčastejšie šlo o dlhé čakanie, vysoké náklady na dopravu a u pätiny opýtaných aj o obavy o bezpečnosť.
Rýchlosť pomoci bola najslabším miestom celého procesu. Pomoc do jednej hodiny očakávalo 35 % opýtaných, v skutočnosti sa jej do hodiny dočkalo len 19 % tých, ktorým dopravca dopravu a ubytovanie napokon ponúkol. Táto priepasť medzi očakávaním a realitou podľa všetkého vysvetľuje, prečo si taký veľký podiel cestujúcich pomoc zariadil sám. Nejde teda o neznalosť práv, ale o to, že pomoc jednoducho neprišla včas.
Kto má podľa práva zaplatiť
Povinnosť zariadiť náhradnú dopravu a ubytovanie neleží podľa európskeho práva na cestujúcom, ale na dopravcovi. Článok 9 nariadenia 261/2004 hovorí o práve na starostlivosť: jedlo a občerstvenie primerané času čakania, ubytovanie v hoteli pri nutnom prenocovaní a dopravu medzi letiskom a týmto ubytovaním. Dopravca má túto starostlivosť ponúknuť sám, bez toho, aby o ňu cestujúci musel žiadať.
Táto povinnosť navyše nemá podľa rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci McDonagh proti Ryanairu žiadny časový ani finančný strop. Ako vysvetľuje aj článok o hoteli, za ktorý dopravca platí bez ohľadu na dĺžku čakania, platí to aj pri mimoriadnych okolnostiach, ktoré dopravcu zbavujú povinnosti vyplatiť paušálnu finančnú náhradu. Rovnaká logika stojí napríklad aj za štrajkom zamestnancov tretej strany, ktorý spôsobí zrušenie letu, alebo za situáciou, keď let zabezpečuje požičané lietadlo v režime takzvaného wet lease. Vo všetkých týchto prípadoch zostáva zodpovednosť za starostlivosť na zmluvnom dopravcovi.
Ak dopravca starostlivosť neponúkne sám, cestujúci si ju môže zaplatiť a následne žiadať náhradu primeraných nákladov. Slovo „primeraných“ tu nie je formalita, nejde o bianko šek a dopravca môže vysoké či neprimerané sumy odmietnuť uhradiť. Práve v tomto bode sa otázka, kto nakoniec zaplatí účet, dostáva do blízkosti cestovného poistenia. Tam, kde sa náhrada od dopravcu a cestovné poistenie míňajú, sa totiž často rozhoduje, kto reálne výdavky preplatí.
Dôsledky pre cestujúcich a aerolinky
Čakanie na pomoc a riešenie dopravy na vlastnú päsť sa v prieskume premietlo aj do emócií a peňaženky cestujúcich. Silný stres uviedlo 41 % opýtaných, neočakávané výdavky 29 % a stratu dní dovolenky 22 %. Dôsledky pocítili aj samotné aerolinky: 37 % cestujúcich uviedlo, že s tou istou spoločnosťou bude v budúcnosti lietať menej často.
Zdroj: aeroTELEGRAPH, CMAC Group, Aerospace Global News.
Čo to znamená pre vás
Ak vám let zrušia alebo sa veľmi omešká, nemusíte si sami hľadať a platiť dopravu či hotel. Dopravca je povinný starostlivosť ponúknuť z vlastnej iniciatívy, bez toho, aby ste o ňu žiadali, a bez ohľadu na to, ako dlho čakanie trvá. Prieskum zároveň ukazuje, že pomoc často neprichádza tak rýchlo, ako by ste čakali, takže sa môže stať, že budete musieť situáciu najprv riešiť sami. V takom prípade si uchovajte doklady o výdavkoch, pretože nárok na náhradu primeraných nákladov tým nezaniká.
